V kontexte superšportov nie je SLC McLaren až také výnimočné auto, pretože sa vyrobilo až 2 157 kusov. Mercedes uvádza väčšinu kupé (1262), 520 roadsterov a 375 kusov limitovaných sérii 722 Coupé, 722 S Roadster a Stirling Moss. Pôvodný plán však bol až 3500 áut.
Klub mal svoj prvý zraz na podujatí Arts & Elegance Richard Mille vo francúzskom Chantilly. Je otvorený pre všetkých majiteľov SLR McLaren. V roku 2018 ho automobilka zaradí k ďalším 80 oficiálne uznaným a podporovaným klubom značky, ktoré majú celosvetovo viac ako 100 000 členov.
Ak nemáte potrebné auto, ale mali by ste na neho hromadu peňazí, mám tu aj jeden tip. Predajca All Time Stars má v ponuke jeden krásny 722 S Roadster, z ktorých vzniklo iba 150 kusov. Auto je v pôvodnom stave, má najazdených necelých 26 000 km od prvého majiteľa a stojí (vy si radšej sadnite) 1 240 000 eur. Štandardnú verziu však nájdete aj lacnejšie, najmä mimo Európy.
Zrodený z partnerstva
Myšlienka SLR sa verejnosti predstavila v roku 1999 v Detroite. V čase, kedy McLaren-Mercedes dominoval v F1, to bol výrazný moment pre obe značky. Mercedes totiž podobné superauto nepostavil od päťdesiatych rokov, teda od legendárneho 300 SL. A McLaren sa ešte stále tešil z kultového F1, ktorý však poháňal motor od BMW. Sériové auto nakoniec prišlo až v roku 2003 a svet chcelo ohúriť dizajnom inšpirovaným F1 (línia kapoty a maska má evokovať nos monopostu) a tiež krídlovými dverami. Najfascinujúcejší je však bok s obrovskými „žiabrami“ a koncovkami výfukov priamo pod nimi.
Poháňal ho mechanicky preplňovaný osemvalec M155 s trojventilovou hlavou a suchou kľukou od AMG. Vďaka kompresoru Lysholm dosahoval výkon 460 kW (626 k) a krútiaci moment 780 Nm. Práve druhá hodnota rozhodla o tom, že Mercedes nasadil odolnejšiu automatickú prevodovku s piatimi stupňami. Samozrejme, bol to len začiatok, pretože neskoršia „limitka“ 722 dosahovala 480 kW (650 k) a 820 Nm. Aj napriek hmotnosti 1 750 kg to bol riadny trhač asfaltu.
Už základná verzia dala „stovku“ pod 4 sekundy (továrenský údaj 3,8 s) a „maximálka“ bola 334 km/h. Roadstery boli na tom marginálne horšie, pretože boli o čosi ťažšie, silnejšie 722 boli zas o chlp rýchlejšie. Spomalenie však mohlo byť ešte lepším zážitkom, pretože SLR mal karbón-keramické brzdy ovládané cez Sensotronic Brake Control (teda elektronicky). Predné kotúče mali osempiestikové strmene a priemer 370 resp. 390 mm, vzadu už stačilo 360 mm. A bola tu aj vzduchová brzda, teda vysunuté zadné krídlo naklopené do uhla 65 stupňov.
Verzia 722 mala okrem zvýšeného výkonu aj upravenú aerodynamiku a nižší a tuhší podvozok, takže jej jazdné výkony boli ešte lepšie. Mercedes túto poctu legendárnemu víťazstvu Stirlinga Mossa a Dennisa Jenkinsona na Mille Miglia 1955 uviedol v roku 2006, teda ešte rok pred roadsterom.
Otvorená verzia mala elektricky skladanú plátennú strechu a podľa Mercedesu sa posádka mohla pokojne rozprávať aj pri 200 km/h. SLR bol takmer kompletne vyskladaný z uhlíkových vlákien a kompozitov, len nosník motora je z hliníka.
Šport? Aspoň trochu
Najvýnimočnejšou verziou SLR je edícia Stirling Moss, do ktorej bez prilby radšej nesadajte. Nemá totiž ani poriadne čelné sklo, iba dva miniatúrne štíty. K autu však dostanete kryty nad sedadlá, aby nenapršalo dovnútra. Pohon je zhodný s verziami 722, exteriér však prešiel úpravami v štýle pôvodného pretekového SLR. V roku 2009 sa ním výroba SLR McLaren vo Wokingu skončila.
Kým jeho myšlienkový predchodca mal korene na okruhu, toto auto preteky veľmi neokúsilo. V dielni Raya Mallocka síce vzniklo 21 kusov 722 GT, avšak tie mali byť určené len pre vlastný značkový pohár. O 400 kilogramov odľahčené kupé malo výkon a krútiaci moment ešte o chlp zvýšený na 510 Nm (690 k) a 868 Nm. Naozaj si však nepamätám, či sa tieto autá dostali na okruh aj mimo nejakých testov a demo jázd pre fotoaparáty.
Finálnou 25-kusovou edíciou od McLarenu sa história uzavrela v roku 2010. S autom vo finále údajne nebola spokojná ani jedna firma. McLaren chcel totiž ultimatívnejší (a zrejme ľahší) športiak, Mercedes viac tlačil na primeraný každodenný komfort. Výsledný kompromis mal vraj ďaleko od ideálu, stále si však myslím, že pochybnosti sa dokonalo rozplynuli vo výfuku z osemvalca a dnes je to jedno z najzaujímavejších superáut uplynulej dekády.
GALÉRIA - 52 obrázkov
0 KOMENTÁROV