Mercedes-Benz S: Zveriť sa do cudzích rúk

Súčasný dizajn Mercedesov má jeden podstatný problém. Na prvý pohľad sa triedy C, E a S podobajú ako vajce vajcu. Rozmery sa však oklamať nedajú. Na test mám predĺžený rázvor, čo by som pri triede S bral ako štandardnú voľbu. Mercedes to navrhol umne a ani s 3,165 metrami medzi prednou a zadnou nápravou nepôsobí trieda S ako jazvečík.

Samozrejme spoza volantu a najmä pri parkovaní cítim, že je to naozaj veľký kus auta. Natáčanie zadných kolies u konkurentov veru má svoj zmysel aspoň pocitovo. Oceniť musím skvelý 360-stupňový kamerový systém. Akurát senzory pípajú až keď je naozaj neskoro, ale takýto prístup mali v Mercedese vždy.

Luxus v kabíne

Spracovanie interiéru nemá jedinú chybičku. Kožu, kovy a plasty dotvára viacfarebné náladové osvetlenie. Sedadlá by ste sa nehanbili mať doma v obývačke. V prvom momente možno zapochybujete o ich podpore v zákrutách, no tie predné majú adaptívne bočnice, takže správna opora funguje podľa potreby. Vzadu sú oficiálne tri miesta, no ten stred je skutočne núdzový a zrejme bude väčšinu času prekrytý lakťovou opierkou. Kufor? Áno.

Dvojica displejov sa tiahne spred vodiča až do stredu. Možnosti konfigurácie zobrazenia sú príliš široké na detailnejší opis, hľadaním správneho rozloženia informácii som strávil asi dva dni. Ovládanie si vyžaduje zvyk a najmä dotykové plôšky na volante aj veľký cit. Športový volant mi do elegantného kopkitu trochu nepasuje, z hľadiska základnej funkcie je však príjemný.

Okrem ovládačov na volante je tu masívny centrálny prvok – otočný ovládač prekrytý dotykovou plochou. Ledva sa mi zmestí do ruky a nie všetky tlačidlá okolo dokážem vidieť, zaujala ma však iná vec. Otáčanie totiž nie je nekonečné a na konci aktuálnej ponuky je jednoducho zarážka. Spočiatku ma hnevalo, že nemôžem preskočiť na začiatok, no veľmi rýchlo som zmenil názor.

Menu systému Command je koncipované logicky a dosť naširoko teda jednotlivé ponuky nemajú veľa položiek. Celé je to otázkou zvyku a zžitia sa s autom. Systém sa dá ovládať aj cez pripojený tablet, na rozdiel od BMW však tento nie je súčasťou výbavy. Zábavný systém vzadu má aj vlastný diaľkový ovládač. Mercedes však myslel len na dospelých, ak vzadu máte deti a chcete im nastaviť DVD, tak to spredu robíte doslova naslepo.

Čerešničkou kabíny je ozvučenie Burmester, ktoré hrá jednoducho vynikajúco. V prvom momente možno nezaujme, ale po čase si uvedomíte, že zvuk je naozaj skvelý. Vyvážený, plný detailov a prvotriedne podaný s obrovskou rezervou. Podotýkam, že takéto niečo si zaslúži skutočne kvalitné nahrávky, biedne „em-pé-trojky“ s vysokou kompresiou budú nekompromisne odhalené a ťažko stráviteľné.

Luxus na ceste

Základom akustického zážitku je však skvelé odhlučnenie. Aj nový radový šesťvalec spod kapoty doslova ševelí. Z výberu motora testovacieho auta som jemne sklamaný, aj keď mu nie je v zásade čo vyčítať. Má dostatok sily, dobré reakcie a aj nároky na palivo sú s priemerom 7,5 litra nafty na 100 km primerané. Ale pocitovo si to žiada benzínový osemvalec.

Aktivitu prevodovky zaregistrujete len na displeji, po manuálnej voľbe stupňov som nemal potrebu siahať. Rovnako aj pohon všetkých kolies nedáva o sebe výraznejšie vedieť. Vŕtané kotúče vzadu ukazujú, že Mercedes nezanedbal ani spomalenie.

Zo stránky komfortu som mal lepší zážitok len v Rolls-Royce, a ten je aj pri tomto poriadne drahom „eSku“ úplne iná liga. Samozrejme nie je to úplná žehlička, pretože naše cesty ešte nemajú západoeurópsku štábnu kultúru. Asi by som volil o palec menšie disky kolies, ale to je už len taká poznámka pod čiarou.

Odvezie vás sám

Autonómne riadenie je jedným z fenoménov najbližších rokov a zásadne definuje zážitok z aktuálnej triedy S. Adaptívny tempomat a aktívne udržovanie zvoleného jazdného pruhu sú len začiatkom. Regulácia rýchlosti tu funguje v súčinnosti s čítaním dopravných značiek a GPS. Mercedes si sám pridáva a brdzí podľa aktuálnych limitov. Zákruty vytáča prakticky sám a aj si pred nimi primerane pribrzdí.

Viac ako 90 percent testovanej trasy prešla trieda S bez toho, aby som sa dotkol plynu či brzdy. Keby zvládla semafory, bolo by to ešte viac. Cez dediny aj kopce mi stačilo mať zavesené palce na volante a tváriť sa, že šoférujem. Priznávam, že k spánku som nemal ďaleko. A ešte stále rozmýšľam, čo si o tom prehnane ukáznenom bielom Mercedese museli myslieť vynervované posádky firemných Superbov, ktoré ma obiehali na neraz naozaj riskantných miestach.

Veru tak, šoférovanie v tomto aute prestáva byť slasť. Najradšej by som sa uložil na zadné sedadlo a za roletkou si pustil nejaký film. Túto radosť som však prenechal deťom. Aj keď s vyššie opísanými schopnosťami techniky by to možno na mieste vodiča zvládla aj moja štvorročná dcéra...

Testovaná biela limuzína je ukážkou automobilového perfekcionizmu. Svoje výnimočné postavenie v automobilovom svete si aktuálna trieda S zaslúži viac než kedykoľvek predtým. Dovolím si tvrdiť, že Volkswagen si slogan „Das Auto“ privlastnil absolútne neprávom. Patrí totiž triede S. Alebo nie, radšej jej hovorme vznešene, ako by si to Carl Benz želal (aspoň si to myslím) – Automobil, das Automobil.


GALÉRIA - 58 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ