Mercedes-Benz 300 SL: Na krídlach hviezdy

Navrhovanie moderných vozidiel je vďaka výkonnej výpočtovej technike relatívne jednoduché. V časoch nedávno minulých to však chcelo veľký um, remeselnú šikovnosť a neraz aj odvahu. Keď Mercedes-Benz predstavil v roku 1954 na autosalóne New Yorku model 300 SL, išlo nielen o prelomovú konštrukciu, ale aj svojho času o najrýchlejšie „sériovo“ vyrábané auto.

Tajomstvo netradičnosti

               Predstav si, že nemáš k dispozícii žiadny počítač, a takmer ani kalkulačku. Myšlienky pretváraš najprv na výkres. Lenže nechceš priemernosť, chceš unikát. V 50tych rokoch minulého storočia to chcelo veľa invencie kombinovanej s tradičnými konštrukčnými postupmi. Mercedes-Benz v podobe modelu 300 SL postavil pretekárske auto určené na jazdu po bežných cestách. Pod návrh sa podpísal Rudolf Uhlenhaut, vtedajší šéfdizajnér spoločnosti Daimler-Benz. Vzhľadom na zameranie, musel postaviť ľahkú karosériu s výkonným motorom. Takže zvolil riešenie pevného priestorového rámu na ktorý sa implantovali vonkajšie plechy (bežne boli dvere a kapoty z hliníka). Extrémom bolo 29 kusov vyrobených kompletne z hliníkových plechov. Zvolený postup zabezpečil nielen nízku hmotnosť (cca 1 300 kg), ale aj enormnú torznú tuhosť. Avšak s jednou maličkosťou – na mohutné prahy sa nedali namontovať bežné dvere, preto prišli k slovu dvere otvárajúce sa dohora (tzv. gullwing). Nič to ale nezmenilo na fakte, že sa do auta kvôli mohutným prahom zle (priam akrobaticky) nastupovalo, preto sa na uľahčenie dal stĺpik volantu vyklopiť smerom hore.

Na priamo

               Ľahká a pevná karoséria by bola, ešte motor chýba. Automobilka mala k dispozícii trojlitrový radový šesťvalec s rozvodom OHC pochádzajúci zo štvordverového variantu 300 Adenauer. S osadenými karburátormi (dva trojité) ale motor poskytoval iba podpriemerný výkon (86 kW). Preto sa opäť dostali k slovu priekopnícke riešenia. Do mohutnejšej hliníkovej hlavy valcov boli osadené ventily s väčším priemerom (aj preto bol motor sklonený o 45° aby sa vošiel pod kapotu) a karburátory nahradilo mechanické vstrekovanie paliva pochádzajúce z vojnovej stíhačky Messerschmitt Bf 109E. Vďaka tomu sa výkon vyšplhal (podľa údajov výrobcu) od 130 do 160 kW, s ostrejším vačkovým hriadeľom (opcia) až na 179 kW. Motor spolupracoval so štvorstupňovou manuálnou prevodovkou s rôznymi koncovými prevodmi. S najdlhším sa vedela maximálna rýchlosť vyšplhať až na 260 km/h.

Neduhy

               Napriek prevratným riešeniam a nadpriemernej dynamike, 300 SL nebolo bezchybné auto. Mechanické vstrekovanie paliva totiž dávkovalo benzín aj počas vypínania motora. Nespálený benzín následne riedil motorový olej (výrobca dokonca v manuáli detailne popísal vypínaciu procedúru). Napriek tomu mal motor k dispozícii až 10 litrov oleja aj s chladičom. Čo bol zase problém, lebo sa pri takomto množstve nevedel zohriať na pracovnú teplotu (mnohí preto chladič zakrývali). A aby toho s olejom nebolo málo, odporúčaný interval výmeny bol cca 1 600 km. Ťažká (či rovno silová) bola i práca so spojkovým pedálom. Jazda ako taká bola vďaka použitiu nezávisle zaveseným všetkým kolesám vcelku komfortná. Lenže, zadná náprava bola podobne riešená ako na Škode 1203, čiže ramená boli na diferenciáli. Pri prepružovaní sa výrazne menila geometria zadných kolies, čo spôsobovalo neisté správanie, podobne ako ubúdajúce palivo z veľkej 130 litrovej nádrže.

               Napriek tomu sa Mercedes-Benz 300 SL Gullwing stal nezabudnuteľným autom. Ešte pre informáciu – kupé sa vyrábalo v rokoch 1955 až 1957 (1 400 kusov), kabriolet s klasickými dverami v rokoch 1957 až 1963 (1 858 kusov). K dispozícii bolo aj lacnejší 190 SL s 1,9 litrovým štvorvalcom.

 


GALÉRIA - 10 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ