McLaren F1: Superlatív superlatívov

Ak budeš mať pocit, že nasledujúce riadky sú nadsadené, alebo inak špecificky „bohémske“, je tomu tak. McLaren F1 je vo všetkých ohľadoch aj pohľadoch priekopnícky počin, ktorý aj po dvadsiatich rokoch nemá obdobu. Zároveň sa stal ikonou a vzorom mnohých, a mnohý sa sním aj rovnali či sa pokúsili čo i len trošku porovnať.

Anglická škola

               Nesmrteľný Colin Chapman vedel, že jazdný zážitok nie je len o výkone, ale hlavne o ľahkosti spojenej s primeraným výkonom. Myšlienku si časom osvojili mnohé „garážové“ automobilky, ktorých je v Spojenom kráľovstve neúrekom. Aj Gordon Murray chcel túto myšlienku rozvinúť, nie zľahka ale rovno ju priviesť k automobilovej superšportovej dokonalosti. V roku 1988 si počas čakania na let zľahla nakreslil návrh trojmiestneho superauta. Oslovil ním ďalšie automobilové eso - Rona Dennisa, aktívne žijúceho pretekmi monopostov F1. Gordon totižto chcel mnohé technické „fičurky“ z návrhu monopostov použiť pri konštrukcii nového auta. Ron súhlasil, pričom k sebe pribrali ešte dizajnéra Petra Stevensa (znie to pomaly ako svätá automobilová trojica).

               Cesta k realizácii však bola trošku zložitejšia. Počas premýšľania čo a ako si Gordon odskočil s Ayrtonom Sennom do Honda Tochigi Research Center. Dôvod bol jednoduchý – v tých časoch využíval McLaren v seriáli F1 motory Honda. Gordon si dokonca aj vyskúšal NSX, a razom mal jasno. Dovtedy mal ako „modlu“ Ferrari, Lamborghini či Porsche, no odvtedy jedine NSX. Jasne, nový produkt musel byť výkonnejší a rýchlejší, ale s kvalitou jazdy a ovládateľnosti ako práve NSX. Gordnon preto aj začal viac vplývať a lobovať aby motor pre superprojekt dodala Honda, nejaký 4,5 V10 alebo V12 (odvodený z pretekárskeho motora s výkonom cca 410 kW, dĺžkou bloku motora 600 mm a hmotnosťou do 250 kg), no pánov v Honde nepresvedčil. Vzhľadom na to, že chcel spoľahlivý a hlavne jazdecky zaujímavejší atmosférický motor, musel sa rozhliadnuť po starej dobrej Európe. Voľba padla na motor od BMW.

Technický perfekcionalizmus

               Motor skonštruovala divízia BMW M na čele s expertom na vysokovýkonné motory Paulom Rosche. Vidlicový dvanásťvalec zo zdvihového objemu 6 064 cm3 (označenie motora S70/2) produkoval 461 kW, čo je o kúsok viac, ako bola pôvodná špecifikácia. Bol však zároveň aj o 16 kg ťažší (266 kg). Pri otáčkach 5 600 min-1 dával 650 Nm, maximálne otáčky mal nastavené na 7 500 min-1. Blok, piesty (kované), zotrvačník aj hlava valcov mal z hliníka, no mnohé časti aj z horčíka. Taktiež mal 12 škrtiacich klapiek, 24 vstrekovačov (po dva na jeden valec, prvý umiestnený tesne pri sacích ventiloch pracoval v nižších otáčkach, druhý umiestnený ďalej pri vysokých) a 4 katalyzátory. Keďže v BMW M mali pomerne krátky čas na vývoj, išlo o osvedčené technologické postupy – takže žiadne titánové ojnice ani ventily, ani variabilná dĺžka sacieho potrubia (zbytočne zložité riešenie). Keďže McLaren F1 má nosný monokok vyrobený z karbónu (opäť prelomové riešenie), musel byť motorový priestor teplotne odtienený zlatou fóliou – obsahovala 16 g zlata.

               Podobne netradičné je aj umiestnenie šesťstupňovej prevodovky – vzadu naprieč. Brzdový systém nemal posilňovač ani ABS (ďalšie gramy zvyšujúce hmotnosť). Gordon chvíľu uvažoval o použití karbon-keramických kotúčov, no táto technológia bola ešte v plienkach (aby kotúč odvádzal poriadny brzdný účinok, musel byť zahriaty, čo bolo v bežnej premávke nereálne). Vzhľadom na súčasné rozmery, je isto prekvapivý rozmer pneumatík - 235/45ZR17 vpredu 315/45ZR17 vzadu, pričom pneumatiky dodával Goodyear alebo Michelin.

Centrál

               Byť blízko ťažiska, v strede diania všetkého. Preto vodič sedel uprostred pred nádržou a motorom. Po bokoch mal odsadené sedadlá. Prvý prototyp mal špecifické vonkajšie spätné zrkadlo umiestené na vrchu kabíny, čo ale neprešlo. Volant bol pevný, podobne ako pedále. Obe sa nastavovali presne podľa potrieb klienta. Sedadlo bolo taktiež z karbónu, len jemne potiahnuté kožou. Airbagy chýbali, klimatizácia však nie. Dokonca bolo k dispozícii aj špičkové ozvučenie značky Kenwood – čuduj sa svete, tiež so špeciálne odľahčenými reproduktormi, no bez rádia ako takého. Gordon v aute rádio nikdy nepočúval, preto McLaren F1 mal „len“ menič na 10 CD. Každý klient dostal k autu hodinky TAG Heuer 6000 so sériovým číslom auta. Štandardnou výbavou boli aj originálne tvarované cestovné tašky do dvoch bočných batožinových priestorov.

               Celkovo bolo medzi rokmi 1992 – 1998 vyrobených 106 kusov (vrátane prototypov a špeciálnych edícií). Výroba jedného trvala 3,5 mesiaca. Pôsobivé je, že McLaren stále vyrába všetko potrebné aby stávajúci majitelia mohli jazdiť. Každé auto má dokonca aj systém pre diaľkovú diagnostiku, po celom svete má osem servisných stredísk – v prípade závažnejších porúch vie do nich prísť špeciálne školený technik, ak má auto vážnejšie mechanické poškodenie, opravuje sa priamo v centrále spoločnosti McLaren.

               Ešte jedna maličkosť nakoniec – toto nie je ani zďaleka všetko to, čo cca 1 140 kg vážiaca chuťovka menom McLaren F1 ponúka a dáva. Ešte by sme toho mohli veľa popísať o ladení podvozka či aktívnej aerodynamike, a to nehovoríme o rýchlostných úspechoch a ospevovaní redaktorov rôznych renomovaných časopisov. McLaren F1 je jednoducho „BEST“. 


  • mclaren,

GALÉRIA - 8 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ