Mazda MX-5 a MX-5 RF: Medzi nebom a peklom

Zámerne som test začal obrázkami, aby sme si dobre pripomenuli, ako úžasne vlastne MX-5 vyzerá. Platí to pre obe verzie, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, ale predsa len o dosť iné. Soft top je klasika, predstavená v roku 2015 v už štvrtej generácii. Po NA, NB a NC dostala označenie ND a technológie Skyactiv. To znamená úplne nové motory a karosériu s vyšším podielom hliníka a vysokopevnostných ocelí, čo zvyšuje jej pevnosť a znižuje hmotnosť. So základným 1,5-litrovým motorom začína na 1 090 kg, testované autá majú atmosférické dvojlitre a v podstate všetko na to, aby pokračovali v úspešnej šnúre svojich predchodcov, z ktorých sa predalo viac ako milión kusov a tak aj najpredávanejším roadsterom sveta. Navyše nová MX-5 sa stala Svetovým autom roka.

V predchádzajúcej generácii Mazda zistila, že sa jej lepšie predáva verzia s pevnou skladacou strechou. Predsa len kus niečoho pevného odoláva najmä v našich podmienkach nástrahám počasia lepšie ako látka. A tak prišla MX-5 s prívlastkom RF, čo znamená Retractable Fastback (kupé so sťahovacou strechou). Ukázala sa pred rokom v Goodwoode na Festival of Speed a teraz je tu vo farbe Machine Grey, ktorá je vyhradená iba pre ňu.

Vodičský raj pod pokrievkou

Lakovanie efektne prechádza dverami až do interiéru, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako šoférske nebo. Testovaná RF je vo výbave Revolution, čo je pre obe MX-5 s dvojlitrom vždy minimálny stupeň. Soft top v teste má vyššiu výbavu Revolution Top, ktorá pridáva športové sedadlá Recaro a tlmiče Bilstein. Do nižších výbav a cenových hladín sa dá dostať iba so slabším motorom s objemom 1,5 litra.

Pri RF je štartom stupeň Attraction, s výbavou, ktorú možno človek ani vždy nechce. Nanútené má kožené sedadlá s vyhrievaním a sledovanie jazdného pruhu, ale samosvorný diferenciál, ktorý je pri samotnej jazde oveľa dôležitejší, rovnako ako parkovacie senzory, má až Revolution. Pri výbavách sa Mazda akoby trochu odvrátila od vodiča.

To neplatí o spracovaní kabíny. Pomerne minimalistický interiér pôsobí kvalitne, Mazda je niekde medzi bežným štandardom a prémiovou triedou, čo je aj pádny argument na to, prečo stoja autá tejto značky viac ako mainstream. Použité materiály, dojem z ich spracovania, chod tlačidiel, prístroje a jednoduchosť obsluhy ako aj ergonómia v podstate nemajú čím sklamať a náruživého vodiča môžu iba potešiť. Hotový raj. Nič iné ako stopercentnú orientáciu na vodiča nečakajte, veď vždy tvorí aspoň polovicu posádky auta.

Dva podobné svety

Problém nastáva, keď je ten za volantom trochu vyššieho vzrastu. Aj mne MX-5 predviedla, ako sa z neba stane peklo. Najprv sadám do RF, s výškou viac ako 185 cm samozrejme okamžite pumpujem sedadlo do najnižšej polohy a úplne dozadu, aby som tam vôbec dokázal zapadnúť. Cítim, ako sa mi konce vlasov dotýkajú stropu, keď sa nahnem trochu dopredu, oprie sa mi oň aj hlava. Pozor teda na zapadnutých kanáloch, náraz hlavou do strechy by si nepekne mohol odniesť krk. Sedí sa tu však príjemne športovo nízko, len si nastaviť volant... prichádza šok. Tak toto je naozaj peklo: volant je nastaviteľný iba výškovo a nie pozdĺžne. V polohe, ktorá mi ako-tak umožňuje sedenie, ho mám príliš nízko a musím mať natiahnuté ruky, ktoré sa mi pri zatáčaní zasekávajú o stehná. No, peklo. Prinajmenšom pre mňa, menší si môžu povedať iba: „škoda, mohlo to byť lepšie“. 

Vo verzii s plátennou strechou je to veľmi podobné. Nad hlavou mám o pár milimetrov viac a nie je v takom blízkom kontakte so stropom, nič to však nemení na nie práve ideálnej polohe za volantom. Priestor je teda pre vyšších citeľne stiesnený,  Apropó, RF s pevnou strechou vyplnenou izoláciou je citeľne tichšia, predovšetkým pri odhlučnení ostatných áut v okolí. Najmä na diaľnici som mal pod soft-topom pocit, že motory z predbiehaných kamiónov si ku mne prisadli povedať mi pár slov svojim dunivým hlasom.

Hračka na kolesách

Na okresných cestách je to už v nižších rýchlostiach lepšie, aj keď dvojmiestna Mazda patrí na dnešné pomery určite k tým hlučnejším. To jej odpúšťam, veď k roadsteru hluk patrí a zlepšuje to kontakt človeka so strojom. Ten je tu veľmi intenzívny a všetky vnímané dojmy vťahujú vodiča do deja. A diať sa toho vie veľa. Už pri normálnej jazde cítiť, že MX-5 jepripravená vystrájať. Volant nemá okolo stredovej polohy žiadnu vôľu, presne reaguje na akýkoľvek pohyb a je vážne komunikatívny. Len keby sa dal pritiahnuť bližšie... Charakter auta s rozdelením hmotnosti na nápravy v pomere 50 : 50 je za normálnych okolností neutrálny a aj s tuhšími tlmičmi Bilstein dokáže primerane tlmiť nerovnosti, ak ich nepríde viac v rýchlom slede za sebou.

Verzia RF je o kus komfortnejšia, 45 kilogramov strechy je cítiť, navyše má iba štandardné tlmiče. V zákrutách sa preto trochu viac nakláňa, nič to však neuberá na zábavnosti. MX-5 ponúka mnoho spôsobov prejazdu zákrutou a odpustí aj tie nie veľmi vydarené. Veľmi dobre drží stopu a s pohonom zadných kolies je mierne pretáčavá, avšak veľmi kontrolovane a hravo, na poriadnejší šmyk už treba zapracovať s motorom. Na skvelú zábavu nepotrebuje vysokú rýchlosť a ani toľko skúseností. Dovolí prejazd zákruty či kruhového objazdu s úsmevom na tvári a s piskotom kolies. Stabilizácia je správne benevolentná, ale keď už to naozaj ujde, tak prísne zasiahne a všetko je opäť v poriadku.

Skvelá atmosféra

Súhrn všetkých vlastností stále nedáva jasný výsledok, ktorú si teda vybrať. Lámať chlieb sa nebude ani v kapitole pohonu. Obe autá majú rovnaký atmosférický dvojliter s výkonom 118 kW, teda vrchol ponuky. V oboch prípadoch kombinovaný s manuálnou prevodovkou, pre RF je dostupný aj automat. Sem však patrí manuál, pretože je božský. Šesť prevodov sa radí v presnej kulise s krátkymi dráhami vynikajúco zvolenou pákou, ktorej najohromnejšou schopnosťou je to, že vibruje od motora. Fakt cool, pri každom dotyku cítiť, ako tam vpredu pracuje. Radosť radiť.

Prevodovka výborne spolupracuje s motorom, ktorého výkon graduje až do 6 000 otáčok, krútiaci moment vrcholí hodnotou 200 Nm pri 4 600 otáčkach. Medzi týmito dvomi ciframi je s motorom najväčšia zábava. Má bleskové reakcie a veľmi dobre sa reguluje plynovým pedálom, čím takisto prispieva k skvelým šoférskym zážitkom, podfarbeným hlbokým a zrnitým zvukom. Pri pokojnejšej jazde sa ani toľko neprekrikuje s audiosystémom.

Sily má dosť na akceleráciu z miesta na 100 km/h za 7,3 sekundy, čo nie je čas na odpadnutie, ale tomuto autu je to výkon úplne adekvátny. Navyše aj s občasným bláznením a dlhšími jazdami na plný plyn neprekročil týždňovú priemernú spotrebu 7,2 l/100 km. Vynikajúca správa aj preto, že netreba pri 45-litrovej nádrži zastavovať až tak často.

Atmosférický dvojliter dáva nádej na dobrú výdrž, starať sa bude treba v podstate iba o olejAtmosférický dvojliter dáva nádej na dobrú výdrž, starať sa bude treba v podstate iba o olej

Jediné, na čo motor nemal silu, je to, aby pomohol s definitívnym verdiktom. Ktorú teda? Každá verzia predviedla inú stránky Mazdy MX-5. Tú športovejšiu ukázal červený soft-top v najvyššej výbave, RF predviedlo tú komfortnejšiu. Ani iné tlmiče a sedadlá však nespravili rozdiel, ktorý by prevážil misky váh na niektorú stranu. Hlavne keď aj RF môže mať športovejšiu výbavu. Nakoniec bude problém asi niekde inde, lebo sú skvelé obe a ani jedna nemá nič, čím by tú druhú výraznejšie prekonala. Skôr ide o otázku osobných preferencií a možností.


GALÉRIA - 71 obrázkov

1 KOMENTÁR

  1. Vilo Malina| 02.07.2017 21:55

    Musim pochvalit velmi vkusne spojenie na fotkach. Hravost, krasa a mierna rafinovanost spravne nadavkovane. Proste to cele ladi. Nie vzdy v nasich koncinach to byva samozrejmost.

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ