Kia Stonic: Introvertný prístup

Zástupcovia značky mi nebudú vďační za tento úvod, ale čo je na tom zlé byť priemerný, tak trochu nenápadný. Teda aspoň na prvý pohľad. Veď taký Volkswagen si na tom postavil výbornú reputáciu. Uznávam, že k trendovému svetu SUV a crossoverov sa konzervatívny prístup celkom nehodí, ale verím, že má potenciál nájsť si fanúšikov.

Mne osobne je Stonic celkom sympatický, bez prehnaného obloženia plastmi či tvarov, ktoré pripomínajú zdeformovaný balón. Azda jediným samoúčelným ťahom je línia na spodku zadných dverí. Ale s tým sa dá žiť.

Muž z Ria

Keď sa s niekým rozprávam o tvaroch auta, neraz sa to skončí tak, že „aj tak sedíš vo vnútri a veľa z karosérie nevnímaš“. Aj to je prístup, ale najmä je to chatrný oslí mostík, ako sa preniesť do kabíny Stonicu. Palubná doska je takmer identická s Riom, prehľadná a celkom príjemne spracovaná. Pretlak čiernej by možno nezaškodilo oživiť nejakým kontrastom.

Prominentný stredový displej vynikne pri nasadení známeho info-zábavného systému. Z pohľadu užívateľa mu nemám čo vytknúť, však vie aj po slovensky a napriek už trochu staršiemu grafickému spracovaniu sa stále vynikajúco používa. Vodič má pred sebou prehľadné klasické prístroje s farebným displejom uprostred, všetko vlastne funguje tak ako má. Azda len tempomat by si zaslúžil upgrade na rok 2018, čiže aby zobrazil na displeji presne nastavenú rýchlosť a nie len stav zapnutia.

Plne naložený

Isto ste pochopili, že testovaný Stonic dorazil v top výbave vrátane asistentov (+ 1290 €). Takže vie sám prepínať diaľkové svetlá (iba halogénové, ale celkom slušné), ustriehnuť mŕtvy uhol aj jazdný pruh či varovať pred kolíziou. Poslednú funkciu má na starosti radar v nárazníku, ktorý však v zimných podmienkach môže vypovedať službu pre naviaty sneh. Kiu to však nemusí mrzieť, tento problém je celkom bežný aj pri konkurenčných modeloch.

Kabína je celkovo o čosi priestrannejšia ako v Riu. Vnímal som viac voľnosti na šírku a ani za volant som sa nemusel prehnane namačkať, aby si za mňa mohlo sadnúť aspoň dieťa. Rodinu v konfigurácii 2 + 2 teda zvládol v pohode, slabšie to už bolo s batožinou. Je to trochu paradoxné, že crossovery a SUV nahrádzajú v ponuke automobiliek MPV a kombi, teda karosérie, ktoré sa v preprave rodiny a vecí doslova vyžívali. Tu teda pochválim aspoň dvojité dno, zadný nárazník je však dosť vysoký (podlaha v hornej polohe nie je v rovine s nakladacou hranou) a celkovo sa mi vstupný otvor zdá trochu malý. Chýba mi tiež možnosť bezkľúčového zamknutia od kufra.

Sme sa trochu zabavili

Z ponuky motorov som na prvý test dostal verziu 1.6 CRDi s výkonom 81 kW. Na auto takejto veľkosti je to celkom silný motor a na svižnú jazdu ho netreba veľmi naháňať. Dosiahnuť priemernú spotrebu  5,5 l/100 km si nevyžaduje veľa námahy, len to nepreháňajte s diaľnicami. Myslím, že Kia mohla šesticu prevodov trochu viac roztiahnuť. Ideálne by ich mohol Stonic radiť, ale takéto vymoženosti v ponuke nie sú. Stonic pozná len pohon predných kolies a dá sa s tým žiť celkom dobre aj na snehu.

Naladenie podvozka vo mne zanechalo pozitívny dojem, Kia totiž dobre trafila mix medzi komfortom, komunikatívnosťou a ovládateľnosťou. So Stonicom sa jazdí a manévruje presne tak ľahko, ako od tejto veľkosti auta očakávate. V športovej jazde sa nevyžíva, ale v tomto type auta mi také niečo rozhodne nechýba. Viac oceňujem jeho schopnosť spracovať nerovnosti, na nespevnených cestách je príjemne suverénny a ani na sérii ostrých priečnych nerovností nemá tendenciu skackať. K celkovo dobrému dojmu z komfortu prispieva aj slušné odhlučnenie a kultivovaný prejav motora bez vibrácii či dunenia.

Vo svojej podstate je Stonic celkom fajn autíčko. Svoje vnútorné kvality zabalil do sympatickej karosérie a hoci rodinné nároky celkom nezvláda, nemám mu veľmi čo vyčítať. Samozrejme, za 20 000 € sa dá uvažovať aj o väčších modeloch, ale pravdepodobne už trochu na úkor výbavy.


GALÉRIA - 30 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ