Kia Niro vs. Toyota C-HR: Ekologický štýl

Odlišnejšie charaktery sa v porovnaní azda ani nemohli stretnúť. Kia je ten starostlivý otec rodiny s mierne konzervatívnym vkusom a tradičnou výchovou k slušnosti a úcte. Toyota je skôr taký budúci otec, ale tieto rodinné faktory zohľadním až neskôr, pretože najprv sa treba trochu zabaviť, užiť si a relaxovať. Musím však podotknúť, že C-HR pristanú farby a nie sivá nuda.

Kokpit Toyoty to vyváži

Fakt, že Toyota si dala na dizajne C-HR záležať, sa potvrdzuje aj v interiéri. Prvý vizuálny dojem je: wow, toto je Toyota? Druhý: to je fialová farba na tej lište? Tretí: á, digitálky, je to Toyota. Dominantný stredový displej je dobre prístupný, potešili ma aj štýlovo riešené ovládače tepelného komfortu. Viem, že pre bežného klienta je to hlúposť, ale mňa jednoducho poteší, keď má auto dotiahnuté a individuálne detaily.

Nízku strechu nad hlavou cítiť v oboch radoch, vyslovene tesno však v Toyote nie je. Mňa by potešila o trošku nižšia pozícia sedenia za volantom. Vzadu je to pre líniu bočných okien taký temný kútik, Toyota tu pasažierom navyše neponúka ani možnosť dobíjania nejakej elektroniky či prísun vzduchu cez vlastné výduchy.

Batožinový priestor je slušný, pravidelne tvarovaný, pod podlahou je miesto akurát na náradie a lepiacu súpravu. Po sklopení operadla vznikne schod. Však hovorím, že je to auto zamerané najmä na štýl. Takže myslite aj na to, že výhľad cez zadné okno rozhodne nie je dobrý, nechýba však kamera.

Kia neexperimentuje

Kia zvolila pre svoj kokpit triezvejší štýl. Je to prehľadné a funkčné, dostatočne priestranné a pohodlné vo všetkých smeroch. V najvyššom stupni výbavy sú vyhrievané aj zadné sedadlá a priplatiť si môžete tiež vetranie tých predných. Niro boduje tiež indukčným dobíjaním telefónu a pre druhý rad je k dispozícii klasická 230V zásuvka. Jedinou kuriozitou kabíny tak zostáva ovládanie parkovacej brzdy ľavou nohou.

Batožinový priestor je primerane veľký, oproti Toyote o 30 litrov väčší a s dojazdovou rezervou pod podlahou. Škoda však výstupku na pravej strane, v ktorom sa skrýva akumulátor štandardnej elektrickej siete. Napájanie hybridu je pod zadnými sedadlami. Niro podobne ako C-HR totiž stojí na samostatnej platforme určenej pre hybridy resp. elektromobily a tak s akumulátormi už počíta.

Domáce prostredie

Palubné systémy oboch áut poznajú slovenský jazyk v menu aj pri navigovaní. Oba info-zábavné systémy sú dobré, Kia sa mi zdala o chlp intuitívnejšia, Toyota môže potešiť väčšími písmenami. Japonské auto má klasické ručičkové prístroje uložené v tubusoch s úzkym displejom medzi nimi, kde nie je veľmi čo pokaziť. Sympatické je však aj riešenie v kórejskom modeli, ktoré kombinuje ručičky s veľkým displejom a ponúka ešte viac informácii a je prehľadnejší pri práci s nastaveniami palubného počítača.

Obe autá majú tiež dobre usporiadané ovládanie na volante. Z neho a z panelu pred ľavým kolenom vodiča sa ovládajú aj bezpečnostné asistenčné systémy. Výbava oboch áut je bohatá: adaptívny tempomat, sledovanie mŕtveho uhla i jazdného pruhu. Kia vás navyše do pruhu aj aktívne zavráti, naopak Toyota zvládne parkovací manéver.

Zachránime svet

Hybrid by sa mohol zdať na prvý pohľad rovnaký: elektromotor a atmosférický štvorvalec pracujúci v Atkinsonovom cykle. Kia je napriek menšiemu objemu výkonnejšia, v súboji elektrického ústrojenstva to sa však misky váh priklonia späť k Toyote. Tu je však aj podstatný rozdiel, ktorý ovplyvňuje aj celkový výkon systému: Kia má motor ešte pred dvojspojkovou prevodovkou, Toyota naopak až za svojou planétovou prevodovkou s plynulou zmenou pomeru.

V praxi tak Toyota dlhšie podrží elektrický rozjazd a jazdu bez vrčania jej môžete dať aj príkazom. Limitom je kapacita akumulátora a tiež rýchlosť cca 50 km/h. Kia elektromotor viac využíva ako asistenta a elektronika si do svojej logiky nedá hovoriť. Pri rozjazde sa tak benzínový agregát pripojí skôr, na druhej strane Kia je schopná čisto elektrickej jazdy aj pri vyšších rýchlostiach. Celkom prekvapujúci je športový jazdný režim, kedy elektrický pohon zaberá naozaj svižne a auto pomerne ostro reaguje na pedál.

Obe autá napriek zimným podmienkam dokázali udržať spotrebu pod hodnotou 6 l/100 km. Z testovacej trasy si však Toyota priniesla o 0,5 l/100 km lepší výsledok, a to aj bez využívania zvýšenej rekuperácie pri brzdení. Hybrid je pritom pocitovo živší ako benzínový turbomotor. Kia v Ženeve predstavila dobíjací hybrid, takže náklady na palivo budete môcť preniesť z čerpacej stanice na dodávateľa elektriny.

Rozhodne podvozok?

Vyrovnanosť týchto dvoch celkom odlišných áut podčiarkujú aj podvozky. V Nire aj v C-HR je jazda príjemná a relatívne pohodlná. Kii z pohľadu komfortu možno o čosi menej svedčia 18-palcové disky, na druhej strane je šoférsky o prekrojený vlas príjemnejšia. Rovnako ako Toyota vás však nijako výrazne nevtiahne do deja, všetko sa deje s bezpečným odstupom. Z pohľadu Japoncov je to však celkom citeľný posun vpred, doteraz totiž patrili na čelo rebríčka najnudnejších áut. Pochopili však, že auto pre mladých by malo zvládať aj trochu agility.

Hoci sám neviem, či práve toto ešte mladých vodičov zaujíma. Možno ak sa s tým dá pochváliť vo virtuálnom priestore. Tak to skúste, takýto status: „Hej, mám super agilné vozenie pod zadkom, kto to chce zažiť tiež...“ No... Tak radšej nič... Skončime to!

V ringu by som nedokázal dvihnúť ruku ani jednému z nich. Kľúčová otázka zrejme znie: máte deti? Lebo praktickejšia je určite Kia. Viac emócii však aspoň na pohľad vzbudí úspornejšia Toyota. Tak si teda podajte ruky a môžete ísť.


GALÉRIA - 50 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ