KIA Niro PHEV: Damn Good Piece of Econobox

Kto ma sleduje dlhšie, vie, že som otvorene kritický voči všetkému zbytočne oplastovanému. Dobre, možno okrem Citroënu C4 Cactus a žiletkám, z tých celokovových mám fakt strach. Logicky teda vychádza, že dlhodobo najväčším problémom je pre mňa zvyknúť si na väčšie crossovery. Akože, povedzte mi, načo je vám toľko tuhých uhľovodíkov okolo kolies, drsného vzhľadu, falošných otvorov a robustného chrómovania, keď to celé postavíte na nízkoprofilové pneumatiky a podvozok tvrdý ako kameň.

Presne toto boli moje myšlienky, s ktorými som nastupoval do Nira PHEV, pretože má očividne každý jeden z týchto prvkov. No a potom ma tá vec prekvapila tým, že po zatvorení dverí automaticky pritiahla sedadlo vodiča k volantu. Jejda, tu to niekto s tou pridanou hodnotou tuším myslí vážne.

Takže pekne poporade; Toto je KIA Niro PHEV, ekvivalent veľmi vydareného Hyundai Ioniq Plug-In Hybrid s batohom na chrbáte a trocha vystrašeným kukučom, ktorý môže byť váš už od... 29 990 € ?! Aha, tu sa zjavne ide do prémie. Začínam tomu rozumieť.

The Power to Surprise, Deluxe Edition

KIA pravdepodobne vedela, že ak má vedieť rentabilne predávať svojho zástupcu v segmente kompaktných amorfných áut, musí niečím zaujať. Niro teda vypustila do sveta v rovnaký čas s Hyundaiom Ioniq ako výhradne hybridný model, neskôr aj čistý elektromobil. To prinúti človeka spozornieť, takže sa začne hrabať v tom, čo je vlastne Niro zač, a zistí, že ponúka celkom dosť miesta vpredu aj vzadu, a vďaka kolmej zadnej časti dokonca aj v batožinovom priestore. Paráda, zákazník je v interiéri, takže BUM! Odrovnáme ho naozaj dobrou kvalitou spracovania, príjemnými materiálmi a konektivitou pomaly aj s LAN káblom.

Nie, robím si srandu. Teda áno, interiér je naozaj príjemný, ale LAN kábel nepripojíte: Namiesto neho je tu jedno USB, cez ktoré frčí Google Play či Android Auto, 1 utešený AUX a až dve zástrčky na 12 voltov, ktoré sa aktívnym, mladým, flexibilným a dynamickým predmestským bytostiam tiež zídu. Celý multimediálny systém funguje veľmi svižne a nenútene, jeho grafika je čistá. Prekvapí aj parkovacia kamera s dobrou kvalitou zobrazovania, no bohužiaľ aj dobre kvalitnou tendenciou sa po dvadsiatich kilometroch v daždi totálne zašpiniť. Celé to zastrešuje precízny audiosystém od JBL a výborné odhlučnenie kabíny, ktoré predsa vždy poteší.

Nebudem vás naťahovať, miesta je tu viac ako dosť. Vpredu, vzadu, do šírky a aj v batožinovom priestore, kde by sme našli 324 litrov objemu (Veď viete, baterky...). O prémiový feeling sa tu okrem materiálov stará aj nadštandardná výbava, ako napríklad vyhrievané a odvetrávané predné sedadlá a s nimi súvisiace množstvo rôzných čudlíkov. Filozofický presun k vyšším triedam má možno naznačiť aj troška prehnané množstvo vonkajších apelov na ekopovahu auta a nožná ručná brzda, ktorá nás elegantne dostáva...

Za volant!

Takto, na prvý pohľad to tak nemusí vyzerať. Ale keby ste Niro postavili k ľahkému terénu, tak zo seba otrasie celé to mačovské oplastovanie a ide sa schovať za roh najbližšieho nákupného centra. Nasvedčujú tomu jazdné vlastnosti, ktoré sú viac než na komfort orientované skôr dynamicky, či výkonná pohonná sústava: Spaľovací motor do nej vkladá 77 kilowattov, ktoré dopĺňa 32 kilowattov a pár okamžitých krútiacich momentov elektromotora. Možno sa smejete, ale 32 kilowattov malo moje prvé auto.

PHEV je skratka pre Plug-In-Hybrid-Elecrtic-Vehicle alebo podobný nezmysel, v jednoduchosti ide o klasický, tak trocha letargický benzínový motor, ktorému elektromotory v istých situáciách pomáhajú dostať sa zo zimného spánku. Plug-In tu značí, že Niro možno aj zapojiť do 220V siete. Tam sa vám dokáže nabiť na teoretických 55, či praktických okolo 40 kilometrov dojazdu, ktorý prefrčí čisto na elektrickú energiu. Taký dočasný elektromobil, ktorý pri fungovaní na benzín ukrojí zo spotreby ešte približne jeden cenný liter, ako pri klasickom hybride. Zbytočné a drahé? Možno. Ak si však predstavím fakt, že by som ho každú noc nechal nabiť a potom zneužiť na svoj denný akčný rádius, ktorý zahŕňa cestu do práce, do obchodu a z práce... Viem si predstaviť, že Niro tankujem raz za mesiac. Realisticky. A to už je iná vec, čo?

Keď mu dôjde šťava, na scénu prichádza atmosférická jedna šesťka a šesťstupňový automat vlastnej produkcie s dvoma spojkami. Vtedy sa z výnimočného vozidla stane "len" veľmi dobré, no s tendenciou nosiť si zbytočné kilogramy so sebou. Trocha to poznať aj na nevýraznej dynamike vybitého Nira, celkový dojem je však uspokojujúci. Jazda je pevná, sebaistá a tichá. Pravda, tvrdšiemu naladeniu podvozku svedčia skôr rakúske cesty, ale to je vlastne habitát, v ktorom sa Niro bude pohybovať väčšinu času, ako správny predmestský sen.

Alebo poznáte vhodnejšie vozidlo na denné jazdenie z Alžbetinho Dvora do Parndorfu?


GALÉRIA - 36 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ