Jaguar XJ220: Podarený nepodarok

Aj keď bol Jaguar prakticky od svojho vzniku synonymom pre rýchle autá a vcelku úspešný bol aj v pretekoch, najprestížnejší segment trhu zostal pre neho zakliaty. Pritom ho mohol ešte v šesťdesiatych rokoch sám definovať. Z nádherného XJ-13 však vznikol len jediný kus s pohnutým osudom, to je na samostatný príbeh.

Faktom je, že XJ220 bol svojho času jedným z najrýchlejších áut na planéte a z trónu ho zosadil McLaren F1. Napriek tomu sa priazni zákazníkov netešil. Sčasti za to môže nevhodné načasovanie, mnohých klientov však Jaguar jednoducho naštval. A potom tu bola ešte vnútorná konkurencia.

Návnada

Prvý koncept ukázal Jaguar v roku 1988, prakticky okamžite mal na stole 1 500 objednávok na auto, ktoré vzniklo mimo oficiálnych pracovných hodín skupinkou nadšencov s prezývkou The Saturday club (Sobotňajší klub). Jaguar v tom čase patril k špičke vo vytrvalostných pretekoch a takéto auto sa mu hodilo do programu. Konkurenciu v okruhovej skupine B v podobe Ferrari F40 či Porsche 959 malo strčiť do vrecka motorom 6.2 V12 a pohonom všetkých kolies.

Na konci osemdesiatych rokov však svet žil v bublinách, ktoré mali čoskoro prasknúť. U nás to bola bublina socialistická, takže sme vôbec netušili, čo môže znamenať taká ekonomická kríza. Trvalo až štyri roky, kým prvé XJ220 začali vychádzať z továrne, trh bol vtedy v ťažkom mínuse. Ak sa predtým miesto na čakacej listine predávalo až za 70 000 libier, tak zrazu mal Jaguar problém naplniť plánovanú produkciu.

Tá bola ekonómami stanovená na 220 – 350 kusov. Každý z nich mal stáť od 350 000 libier, nakoniec stál až 460 000, pretože Jaguar chcel zarobiť ešte viac. V roku 1994 to bolo azda najdrahšie sériové auto na planéte, teda ak sa dá 271 kusov považovať za serióznu sériovú výrobu. Mimochodom, posledné kusy sa dopredávali v roku 1997 za štvrtinové sumy.

Osekanie

Šialená cena v šialenej ére by sa možno dala pochopiť, no Jaguar si zákazníkov pohneval ešte jednou vecou – motorom. Všetci tí, čo sa tešili na 500-koňový V12 ostali v nemom úžase, keď polovica motora prakticky zmizla. Z objemu 6,2 litra sa stalo 3,5 litra pritlačených turbodúchadlom. Čo na tom, že tento motor mal viac výkonu (400 kW čiže 550 k), už to nebolo ono.

Musím povedať, že z pohľadu vtedajších klientov išlo o čistý snobizmus. Veď aj ten šesťvalec mal pretekové gény, Jaguar ho používal vo vytrvalostných pretekoch, predtým ho Rover napchal do legendárneho MG Metro 6R4 pre skupinu B (vtedy ešte ako trojliter bez preplňovania).

Dôvody na takúto výmenu boli predovšetkým dva: emisie a hmotnosť. Už koncept vážil 1 560 kg napriek kompletne hliníkovej konštrukcii. A s dĺžkou 5,1 metra a šírkou 2 metre to bol poriadny kus auta, najmä v porovnaní s už spomenutou konkurenciou. Preto každé odľahčenie prišlo vhod. Šesťvalec mohol byť viac v strede, čím znížil zaťaženie zadnej nápravy a tým boli spokojní aj vývojári od Bridgestone.

Ďalší škrt prišiel aj pri pohone, pretože namiesto komplikovanej „štvorkolky“, s ktorou Jaguar v tom čase nemal žiadne skúsenosti a preto sa obrátil na špecialistu FF Developments, dostal XJ220 povolenie na deštrukciu zadných gúm. Oproti konceptu zmizlo aj riadenie zadných kolies, výškovo nastaviteľný podvozok či aktívna aerodynamika. Zavesenie však zodpovedalo predpisom pre skupinu C a Jaguar bol jedným z prvých áut, ktoré využívalo Venturiho efekt na generovanie prítlaku. A k tomu tu bol luxusný kokpit s kožou Conolly a klimatizáciou.

Bratovrah

Finálny vývoj a tiež výrobu mal na starosti dlhoročný športový partner TWR. Presne tá istá firma, ktorá vyrobila 53 kusov modelu XJR-15 (z toho je na bežnú premávku prispôsobená len zhruba polovica) rovno vedľa XJ220. Auto, ktoré v tom čase stálo 600 000 libier, malo uhlíkový monokok z pretekového XJR-9, šesťlitrový motor V12 (450 koní; 5 kusov dostalo 7,4-litrový motor) a vďaka mixu uhlíkových vlákien, kevlaru a hliníka vážilo len čosi viac ako tonu. Odolali by ste? Ani Nissan neodolal a na tomto základe si dal v TWR postaviť 390R.

Najrýchlejší

Na koniec musím spomenúť ešte jednu vec: rýchlostný rekord. Počas testovania v Texase dosiahol Jaguar 341,7 km/h (cca 212 mph), snahou však bolo dosiahnuť 220 mph, teda prekonať 370 km/h. Jaguar tak poslal XJ220, Martina Brundla a pár novinárov na ovál Nardo v Taliansku. Auto neprekročilo svoj tieň kým z neho nevymontovali katalyzátory a neposunuli obmedzovač otáčok (+ 50 koní). Hoci tam Guniessova kniha rekordov nemala zástupcu, ktorý by dozrel na metodiku, hodnotu 349,4 km/h uvádzala až do roku 1999. Svet bol vtedy akýsi jednoduchší.

Špeciálna verzia od Pininfarinu pre BrunejŠpeciálna verzia od Pininfarinu pre Brunej


GALÉRIA - 38 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ