Hyundai Kona: Podarený extrém

Hyundai si v poslednej dobe ide skutočne svoje. Netreba sa im príliš čudovať. Vyklopili do sveta asi miliardu nových modelov a každý jeden má niečo do seba. Je tu napríklad i30, konkurencieschopný hatchback, ktorý sme už testovali asi miliónkrát (a doteraz nás neomrzel), veľmi schopný, hybridný Ioniq či Tucson, čo je ďalšie meno v kategórii SUV, na ktorom sa už netreba smiať. Celkovo, na kórejcoch už sa nesmeje. Platí?

No a potom je tu Kona. Celkom presne si pamätám, keď som ju na fotkách uvidel prvý krát. A láska na prvý pohľad to fakt nebola, napokon, svojim názorom na komplikovaný dizajn som sa tu už preslávil dávnejšie.

Musím však priznať, že naživo som Konu tak trocha pochopil. Je moderná, má pochopiteľné proporcie a človek sa pri pohľade na ňu jednoducho nenudí. Navyše sme si v kategórii malých SUV na drsné oplastovanie už zvykli, podstatné však je, čo sa skrýva pod ním. 

Takže si tak stojím pri Kone, pozerám striedavo do techničáku a premýšľam, ako môže fungovať spojenie renomovanej kórejskej automobilky (said no one ever), celkom silnej prepĺňanej jedna-šestky, vlastnej (!) sedemstupňovej dvojspojkovej prevodovky a pohonu všetkých štyroch kolies. 

Everything In Its Right Place

Nasadám teda radšej dovnútra (je mi už fakt zima), dvere sa za mnou zatvoria s poctivým dunením a ja padám do tvrdšieho, dobre tvarovaného sedadla. Prejdem očami po interiéri a zisťujem, že tvarová odvaha exteriéru sa do interiéru veľmi neprevtelila. 

A to nie je vôbec zle. Poloha za volantom je príkladná, materiály pôsobia hodnotne. Volant sa sá nastaviť v plnom rozsahu a drží sa dobre. Všetky ovládacie prvky sú presne tam, kde by ste ich čakali pri aute navrhnutom inteligentnými ľudskými bytosťami.

Zenovú rovnováhu však trocha rozbíja displej infotainmentu, ktorý je módne "plávajúci". V preklade z PR-činy do slovenčiny to znamená, že vytrča z palubovky asi ako dobrý vtip v novom poračovaní Susedov. Neviem, kedy sa táto fičura stala módnou, ale majú to dnes úplne všetci a jedinou nádejou ľudstva je v tomto prípade asi len čas, podobne ako to bolo pri ramenných vypchávkach, mrkváčoch alebo trvalej.

Všetko vyššie spomenuté je však celkom jedno, pretože Kona ponúka aj pár vecí, ktoré nikde inde nenájdete. Napríklad bezpečnostné pásy vo farbe limetky. No, really, LIMETKOVÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY. Nie je to vôbec praktické, ale to je jedno, lebo ich budete chcieť. Ďalej tu máme čiernu stropnicu (áno, prosím), bezdrôtové nabíjanie telefónu (asi fajn, ale nie, keď máte iPhone 6s) a osvetlenie interiéru.

Hovoríte si, čo je na tom? Veď osvetlenie interiéru má predsa každé auto. Dobre, beriem, ale toto je Osvetlenie s veľkým O. Ak vám v aute často padajú veci pod sedadlo a vy nervujete vždy, keď tam namiesto podlahy vidíte čiernu dieru, ani nečítajte ďalej, bežte do showroomu Hyundaiu a Konu si skrátka zaobstarajte. V Kone stlačením lampičky nad šoférovým sedadlom vyvoláte lokálny východ slnka. Veľké hurá pre Hyundai, vy ostatní sa, prosím, učte. Veľmi jednoduchý upgrade, ktorý v každodennom živote skutočne pomôže.

Keď už sme v interiéri, tak len potvrdím vašu pravdepodobnú hypotézu: miesta je tu skutočne dostatok. Ako vpredu, tak aj vzadu. A aj v najzadnejšej časti auta sa skrýva celkom slušných 361 litrov využiteľného priestoru, ktorý sa dá jednoducho zväčšiť sklopením sedadiel až na 1143 litrov. A čo je snáď najlepšie: počas jazdy tu rozhodne nič nebude búchať, škrípať, alebo vyrábať akékoľvek iné zvuky. Karoséria Kony je skrátka pevná ako skala. Nechcel by to Citroën tak trocha odkukať? C3 AirCross by trocha torznej tuhosti nezaškodilo.

Klame telom

Na trhu máme dnes skutočne veľa SUV, čiže športovo-úžitkových vozidiel. Niektoré z nich sú viac úžitkové, ako športové (Škoda Karoq), niektoré potom ani jedno (Citroën C3 AirCross). Kona je však jednoznačným zástupcom kategórie športových SUV. Jazda je na pomery triedy tuhá a sebaistá, utrhnúť Konu je na suchom povrchu celkom problém. Čo vlastne nie je problém vôbec.

Bezproblémový je aj motor. Hyundaiovská jedna-šestka svojich 130 kilowattov podáva celkom ostro, na výkon netreba čakať. Bohužiaľ, to isté sa úplne nedá poveať o dvojspojkovej prevodovke z vlastnej produkcie. Tá sa niekedy nevie rozhodnúť, ktorý zo siedmich prevodových stupňov je najvhodnejší na zvolenú rýchlosť a štýl jazdy. Väčšinou sa však rozhodne podržať nižší stupeň o niečo dlhšie, ako je zvykom pri konkurencii. Spolu s tuhým podvozkom, sedadlami s dobrým bočným vedením a vydareným systémom pohonu 4x4 tak človek celkom rýchlo nadobudne pocit, že táto technika by sa uživila aj v menšom (a najmä nižšom) aute.

Kona skrátka rozhodne nejazdí tak amorfne, ako vyzerá. A to je tiež dobre.

Na istotu

Akokoľvek sa môže Kona zdať neobvyklá, novátorská a odvážna, opak je našťastie pravdou. Najprv vás znechut zaujme vzhľadom, potom vás uchlácholí dobre spracovaným a prekvapivo tradičným interiérom (ešte že tak) a na ceste poskytne síce trocha tvrdú, no veľmi istú a dynamickú jazdu.

K tomu všetkému pridá sympatickú cenovku, za ktorú dostanete najmä priestranné rodinné auto s výborným motorom a dobrými jazdnými vlastnosťami. Ak ste hltali všetky diely Fast & Furious, nebude vám vadiť ani prevodovka a nezabudnite na to, že vďaka interiérovému osvetleniu tu v interiéri už nič nestratíte. A come on, ale kto iný vám dá dnes limetkové bezpečnostné pásy. No? Nikto.


GALÉRIA - 32 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ