Hyundai Ioniq: Diesel môžete pochovať

Aj keď sa zo slova alternatíva stáva čoraz väčšia urážka zdravého rozumu, tu sa ešte opriem o reálny význam. A tiež o to, ako sa niektoré prvky z alternatívy časom stávajú plnohodnotnou súčasťou štandardu. Elektrifikované automobily majú za sebou už 20-ročný boj o pozíciu na trhu a hoci mnohé sa stále snažia vyzerať odvážne, niektoré z nich sú však úplne nenápadné.

Ioniq sa vizuálne trafil do pre mňa správnej polohy. Je to niečo nezvyčajné, no zároveň sa necítite na každom parkovisku akoby tam pristálo UFO. Možno by mu nezaškodil trochu nižší zadok, aby mi výhľad dozadu nerozdeľovala priečka uprostred zadného okna.

Triezve úlety

Celkom konvenčne vyzerá aj kokpit s prístrojmi pred vodičom a dobre umiestneným dotykovým displejom. Prehľadná obsluha, príjemné materiály a dobrá pozícia za volantom sú základom toho, aby ste sa na palube cítili pohodlne. Trochu staromódnym prvkom v hybridoch je parkovacia brzda ovládaná pedálom na ľavej strane, elektrická verzia má moderný systém, v nej som si však chvíľu zvykal na tlačidlový volič smeru jazdy.

Info-zábavný systém je v princípe rovnaký, v elektrickom a plug-in modeli však obsahuje pár položiek navyše, aby bol život s dobíjateľným autom ešte pohodlnejší. Páči sa mi zobrazenie mapy s dojazdom i celkovo prehľadná štruktúra informácii. Ioniq podporuje tiež bezdrôtové dobíjanie telefónu, v elektrickej verzii by som však šachtičku na 5-palcový smartfón otočil opačne.

Pre štvoricu dospelých je tu dostatok miesta, vyššie postavy vzadu pocítia skosenú strechu. Na druhej strane je tu aj vyhrievanie, čo v tejto veľkostnej kategórii rozhodne nie je zvykom. Ani kufrom Ioniq nesklame, vo verziách so silnejším trakčným akumulátorom sa však treba pripraviť na ústupky. Rozmýšľam tiež nad tým, prečo musí byť nabíjací kábel vždy zbalený v nejakom batôžku, ktorý sa nezmestí kamsi pod podlahu a voľne sa pohybuje v priestore...

Využitie elektriny

Unikátna trojjedinosť Ioniqu vychádza z novej platformy pre elektrifikovaný pohon, ktorú v rámci koncernu využíva ešte aj Kia Niro (tá zatiaľ nemá čisto elektrickú verziu). Podvozku nie je veľmi čo vyčítať, bežné jazdenie mu ide naozaj skvelo. Hyundai je vyladený skôr na komfort a v priamom porovnaní lepšie zabodoval biely klasický hybrid, pretože mal 16-palcové kolesá.

Okrem toho je táto verzia aj najľahšia, najviac na váhe vytlačí oranžový Ioniq s dobíjaním. Na jazdných vlastnostiach sa viac prejavuje rozloženie hmotnosti a vo svojej podstate ide o veľmi jemné nuansy pri nástupe nedotáčavosti, ktoré by som bez priameho porovnania ani nezaregistroval. Všetky tri verzie pôsobia na ceste prirodzene a vodiča ničím nezaskočia.

Hybridy poháňa kombinácia 1,6-litrového atmosférického štvorvalca a elektromotora v šesťstupňovej dvojspojkovej prevodovke. Ioniq ho tak dokáže využívať v pomerne širokom rýchlostnom spektre až do 120 km/h. Základným nastavením je eko režim, v ktorom môže auto pôsobiť trochu zaspato, prepnutím na Sport sa citeľne viac začne snažiť. Až si pomyslíte, že niekde vyhrabal ďalších 15 koní. Spotrebou sa obe verzie zmestia do 5/100 km. Dobíjacia verzia zvládne bez nasadenia spaľovacieho motora nejakých 45 - 50 km.

Nastavenie režimov má aj elektrická verzia, tu sú však až tri. Rozdiel v reakciách pohonu je citeľný, v ekologickom si môžete nastaviť aj obmedzovač, aby ste akumulátor nedrancovali zbytočne rýchlou jazdou. Na bežné presuny mi najviac vyhovoval základný režim, športový môže až prekvapiť svojou ostrosťou. Dojazd zľahka cez 200 km dnes už nie je očarujúci. Poteší však, že je reálny a dá sa s ním umne pracovať priebežným nastavovaním rekuperácie od takmer nulovej až po celkom výrazné spomalenie. Vo finále stačí poštekliť brzdu len pri úplnom zastavení.

Rozhoduje zásuvka

Celkový výborný dojem z Ioniqu podčiarkuje armáda asistenčných systémov, na ktorých prácu nemám dôvod sťažovať sa. Azda len svetlá by mohli byť lepšie, vedia totiž len svietiť v priamom smere, a aj to v neveľmi príjemnej kombinácii LED stretávacích a halogénových diaľkových (plug-in).Testované autá, samozrejme, neboli v základnej výbave. Verím však, že aj v základe dostane zákazník rovnakú kvalitu spracovania. Materiály sú príjemné a ani po 30 000 km nevyšiel z bieleho auta jediný pazvuk. A to je pri súčasnom úspornom nastavení výroby naozaj veľmi dobrá vizitka.

Rozhodujúcim momentom pri výbere je podľa mňa elektrická zásuvka. Ak ju máte k dispozícii na bezpečné dobíjanie, je plug-in zrejme najzaujímavejšou voľbou. Electric sa najlepšie uplatní v mestských podmienkach, čo spolu s jeho cenovkou zatiaľ predstavuje použiteľné riešenie len pre niektorých. Mojou voľbou je vo finále obyčajný hybrid, pri ktorom nemusím myslieť na dobíjanie a navyše má aj väčší kufor, do ktorého dobre zbalíte aj rodinu.

 


GALÉRIA - 110 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ