Hyundai i30N: Very hot „žrádlo“

Akosi začínam mať pocit, že v mnohých automobilových segmentoch začína byť celkom dosť tesno. Všetci chcú robiť všetko, najmä ak to má označenie SUV alebo crossover. Rozumiem tomu, však treba robiť to, čo sa predáva (aj keď nerozumiem, prečo SUV je až toľko v kurze). Avšak a našťastie a chvála Bohu, mnohé automobilky pochopili, že treba mať aj modely, ktoré nie sú priamo „nositeľmi“ peňazí a ziskov, ale sú nositeľmi imidžu. Skrátka, ťahajú ľudskú zvedavosť, vyrábajú emócie... Automobilku Hyundai mnohí, aj na Slovensku, vnímajú ako tvorcu vozidiel s rozumným pomerom cena/výbava/kvalita, ako tvorcu normálnych, sem tam nudných, áut (a nič viac). Aj Hyundai sa rokmi posunul, dokonca by som povedal, že výrazne skočil. Jedným z hot(hatch) príkladov je práve Hyundai i30N, síce s názvom neemotívnym, ale kára je to neuveriteľná. Domáci SK ring som zase raz kúsok pogumoval.

Cit Alberta Biermanna

Nepoznáš ho? Hoď do „gugla“ a uvidíš pánka s veľkými skúsenosťami (aj) z BMW M divízie. Pred dvoma rokmi sa ale rozhodol zmeniť kabát atď., atď., atď. V Hyundai Motor Group sa stal šéfom vývoja vysokovýkonných vozidiel a už pár chvíľ po sadnutí na túto dôležitú stoličku povedal, že „Hyundai a Kia začnú robiť šoférsky zaujímavé vozidlá“. Kecy? Vôbec!

Rehooooooooooooot

Na Hyundai i30N som sa vyslovene tešil, doslova som bol nadržaný. Rokmi som totiž zistil, že kvality kórejskej automobilky mi sedia ako sedacie svalstvo na nočník. A nie je nič krajšie, ako keď človek nič nečaká a ďaleko viac dostane. O technických veciach novinky sme toho už dosť popísali. Dokonca aj o predprodukčných testoch. Ale produkčná realita, ako to slušne povedať, je „do píp po píp“ famózna. Vyskúšať sme si mohli oba výkonové varianty – bežné N s 184 kW (za 27 490 €) a N Performance s 202 kW (za 29 990 €). Prvá voľba jednoznačne padla na silnejší exemplár s veľkými kolesami, s veľkými brzdami (všetky štyri sú aj s vnútorným chladením) aj s veľkým odhodlaním. Čo ti poviem, husia koža mi nabehla už po naštartovaní. Hyundai sa totiž rozhodol ísť cestou naturizmu – žiadne elektronické sr... hračky, ale poriadny výfuk s klapkou v pravej vetve. Po jej otvorení, uf, nádhera. A ešte som si ani za volant nesadol.

Vôňa dokonalosti

Fakt mi sedí. Sedadlá majú elektrické ovládanie s nastavením dĺžky sedáka. Bočné vedenie je potiahnuté až k ramenám. Volant má oproti bežnej sérii hrubší veniec s dvoma výraznými tlačidlami – ľavým sa nastavujú bežné jazdné režimy, pravým sa aktivuje režim „N“, druhým stlačením personalizovaný. Radiaca páka s guľou navrchu nielen parádne padne do ruky, ale má výrazne presný chod s krátkymi dráhami. Základné a nutné vybavenie na jednotku. Štartujem. V otáčkomeri nabehli oranžové kontrolky (práve ako v BMW) pokiaľ je teoreticky možné točiť studený motor. V strede medzi otáčkomerom sa dajú nastaviť dôležité prevádzkové infošky, ako napríklad teplota oleja alebo tlak turbodúchadla.

Prvé, zahrievacie, kilometre som si všimol aj riadenie. Nemá síce hydraulický posilňovač, ale aj s elektrickým bolo dostatočne tuhé a komunikatívne. Ale čakal som na moment stavu „full boost“. Nehovorím, že motor išiel do otáčok tak, že mi oči tlačilo do jamiek, ale stúpal silno. Potom prišlo ďalšie vizuálne prekvapenie – pomalé rozsvecovanie ďalších kontroliek, ktoré sa nakoniec tesne pred maximálnymi otáčkami rozblikali.

..... 😊

Jedna vec sú parametre na papieri, druhá fakty. N Performance má u mňa dve polohy. Prvá, pre tých, čo radi naháňajú stopky, je jazda so zapnutým elektronickým “samosvorom“. Je presne tvrdá, auto veľmi nereaguje na ubratie plynu v zákrute. Občas sa až tlačí nosom von. Snaží sa ísť za každých okolností presne.

Mne sa však viac pozdávala druhá – „hore bez“. Po vypnutí diferenciálu sa „eNko“ úplne zmenilo. Ubratie plynu v zákrute doslova vykoplo zadok zo zákruty. Veľmi ma to bavilo. Pekne sa s plynovým pedálom dala dávkovať veľkosť prejazdného oblúka resp. zatváranie zákruty. Alebo blbnutie (😊). Presne takúto tvár má slabšie N na menších 18“ pneumatikách. Nekonečná zábava s automaticky dávkovanými medziplynmi. Po mnohých okruhoch som si uvedomil ešte jeden fakt – trakcia. Ani v najostrejších zákrutách odľahčené koleso neprekĺzlo. Žiadne bezduché hrabanie sa nekonalo.

Prvotina? Neverím! Hyundai i30N som si posadil v mojom pomyselnom rebríčku áut, ktoré chcem, pekne vysoko. Je parádne univerzálne, komunikatívne a pritom viac ako dostatočne ostré a hlavne, opakujem hlavne, ZÁBAVNÉ! Rozprávali sme sa spolu, hovorilo mi: „Poď! Poď, smelo do toho.“ A takto sa rád s autom rozprávam.

               Ešte jedna poznámka, keďže každý z nás preferuje niečo iné. Hyundai sa nehnal za číselným výkonom. Áno, je dôležitý (pre mnohých, však viac je viac), ale podstatnejšie je, ako ho vie auto dávkovať a hlavne preniesť na cestu. A to i30N vie veľmi dobre. Nemá Recaro a Brembo a podobné iné (marketingovo dôležité) značky, a čo?! Aj bez nich je to kusisko vynikajúceho auta. Takže, skôr než ho odpíšeš a zahodíš do koša, urči si priority. Alebo sa nauč šoférovať a využi jeho potenciál. Alebo, ak naberieš odvahu, choď si ho vyskúšať ...


GALÉRIA - 24 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ