Hyundai i30 Fastback N: Zmena identity

Neblúznim. Niektorí kamaráti si z mňa robili vtípky, že asi starnem. To je síce fakt, ale s vekom to nemá nič spoločné. Skôr so zmenou identity, keď sa i30 N zmenilo na i30 Fastback N.  V mojich očiach a pocitoch to je zmena z hot-hatch-u na sleeper-a alebo akéhosi štvorkolesového cruiser-a. V mnohom sú si podobné, no v konečnom „zúčtovaní“ celkom odlišné.

Emotívno-psychologický výlev

Všetko, čo napíšem, ber ako môj pocit, nie ako bernú mincu. Lebo koľko ľudí, toľko chutí (alebo viac hláv, viac kapusty J). Preto, jedna vec je u mňa priamo prepojená s vekom – skúsenosti a odjazdené kilometre (ďaleko cez milión). Rád sa aj naháňam, ale už len bezpečne na okruhu – a hlavne so svojim egom a stopkami (J). Na bežných cestách až takú potrebu nemám. Všade naokolo je hromada odvážlivcov, ktorí sú rýchli lebo majú rýchle autá, no šikovnosť a cit im nič nehovorí. Všade naokolo je aj mizerná kvalita asfaltu, čo mi výrazne kazí pocity zo volantom. Všade teda hromada nie práve optimálnych podmienok na užívanie si niečoho s písmenom N. Hatch som aj tak presne vnímal. Tešil som sa z neho, ale ako keby sme si spolu nevedeli nájsť rovnaké nárečie. Jasne, na okruhu letelo z výfuku veľa emisných častíc (z ktorých sa ecoeko EÚ tešia, lebo doba kešu neskončila), no s dieťaťom v detskej sedačke vzadu som len tak rodinne. Zato som výraznejšiu zmenu pri nápise Fastback ani nečakal. Čo už len môže karoséria zmeniť? Môže, a veľa.

Gebula jedna

Všetko sa totižto udialo v hlave. S inou karosériou sa viac do popredia tlačilo to „rodinné“. Možno aj preto mám rád výkonné kombi, ktoré mi práve u i30N chýbalo. Fastback mnohé vyplnil či inak nahradil. Navyše, veľmi mám rád príjemný pocit za volantom s funkčne riešeným interiérom. Nepotrebujem estetické a marketingovými kecami natlačené prístrojové dosky na ktorých sa človek bez manuálu nevyzná. Jedno z druhým a všetko dohromady, kilometre ubiehajú a človek sa za volantom teší. Doslova hlce kilometre, požiera. Motor ťahá aj bez toho, aby sa ručička otáčkomera dotýkala červeného otáčkového pola.

Žiaľ, rovnako ako ťahá, podobne intenzívne zdrhá palivo z nádrže. Priemer okolo 10 l/100 km je normálny. No a? Každý špás niečo stojí, každý liter paliva bol spokojne spálený s duševným obohatením. Len riadenie by som prijal viac zo starej hydraulickej školy. Nehovorím, že je vyslovené zlé alebo necitlivé, to vôbec. Len keď si sadnem do niečoho s poctivým hydraulickým posilňovačom, rozdiel sa dostaví. Ruky sa oklamať nedajú. Ale ani zadok (J).

Prepínačka

Rodina odvezená, čo s načatým večerom? Na pivo? Ee! Na PkB! Na volante tlačím veľké pravé tlačidlo s vlajočkou. Fastback sa napruží, riadenie stuhne, klapka vo výfuku dá voľný priebeh výfukovým plynom s hlasným zvukovým sprievodom. To je ono! Aj toto chcem ako otec rodiny. Povoliť uzdu a vrhať sa do zákrut s tým, že pri výjazde sa pneumatiky vďaka poriadnemu diferenciálu doslova zahrýzajú do asfaltu. Géčka na priečnom preťažení narastajú, endorfín dopuje mozog slastnými pocitmi. Vlastne, celé telo je v akejsi jazdeckej eufórii. Normálne s tomu hovorí „prepínačka“. Svet okolo neexistuje, len asfalt, zákruty, človek a stroj.

 

               

Dve veci – trošku je cítiť vyššia hmotnosť auta, plynovým pedálom sa však mnohé dá vyriešiť. Ono, keď je „vodič jelito“, tak sa Fastback bude dosť tlačiť nosom von. Stačí ale správne načasovanie otočenia volantu a razantnejšieho pritlačenia plynového pedála, a ajhľa. Zmena. A to je presne to spolu s praktickou karosériou, čo odlišuje Fastback N od ostatnej konkurencie – jasne, ak nerátame rôzne výkonné kombi verzie HH.

Nakoniec môjho výlevu ešte postreh – asi by som ho chcel. Nemá výraznejšie či rušivejšie mínusy, skôr toľko plusov, že som si mínusy ani neuvedomoval. Po týždni som ho vrátil s príjemným pocitom na duši, že ešte stále nepatrím do starého železa a jazdenie na hrane ma stále baví.

 


GALÉRIA - 59 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ