Honda Jazz: Intelektuál

Hondu Jazz som od predstavenia jej prvej generácie vnímal ako rozumne rozvrhnutý automobil. Vzhľadom nikoho neurazil, ale zasa ani neoslnil, kvalita kabíny tu síce bola a priestoru mala na rozdávanie, no nevedel som si na jej rozvrhnutie zvyknúť.

Náš redakčný Jazz osciloval medzi členmi nášho tímu a ja som sa mu možno snažil trocha vyhnúť, najmä pre CVT... alebo anonymite? Skrátka som nemal na Jazz chuť. Ale potom to prišlo. Musel som sa sťahovať.

Stará sa o vás, ako o svojich

Zvonku malá, no zvnútra veľká Honda ma zaujala hneď po sadnutí do tvrdého, no príjemne tvarovaného sedáka. Stačilo už len výškovo aj pozdĺžne nastaviť volant, navoliť na voliči prevodovky režim D a vybrať sa na cestu.

Príjemnej polohe za volantom sekunduje aj logické rozmiestnenie ovládacích prvkov v interiéri. Ovládanie tempomatu je príjemne združené, podarilo sa aj ovládanie rádia prostredníctvom volantu. Rozhranie samotného multimediálneho systému je na tom ale o niečo horšie. Dotykový displej síce funguje dobre, ale softwarové tlačidlá na jeho ľavej strane by som odpálil trhavinou a do vzniknutého kráteru umiestnil radšej otočný ovládač.

Viem, že výklopný držiak vľavo na palubnej doske slúži na nápoje, ak ho však nevyklopíte, stane sa z neho výborný držiak na telefón umiestnený ešte relatívne v zornom poli vodiča. Navyše výduch klimatizácie schladí vašu tehlu natoľko, že vás bude príjemne chladiť vo vrecku ešte pol hodiny.

Všeobecne mám dojem, že japonské automobilky spravili za ostatný čas v interiérovom dizajne veľký skok – najmä smerom do Európy. Nájdeme tu príjemné materiály, tuhé sedáky, presné zlícovanie a čo tu nenájdeme, to je vŕzganie a škrípanie. Jazz je solídny ako kus kameňa.

Rozhodne však ako kus kameňa nejazdí. Podvozok disponuje istou odolnosťou voči komfortu, v správnych momentoch je ale dostatočne poddajný. Vzhľadom na pôdorys vozidla mi pripomína kompromis medzi Fordom Focus a Škodou Octavia druhej generácie. Sedí ako pribité, no dáva vám vedieť, čo sa deje pod kolesami. Veľmi príjemná skúsenosť.

Atmosférická jedna-trojka sa pod kapotou snaží, no prevodovka jej tú snahu asi závidí a zámerne ju sabotuje. Je to však skôr len pocit, ako realita, CVT totiž necháva motor až príliš často vo vysokých otáčkach a za každých okolností inteligentný Jazz sa odrazu hrá na kosačku. Pôsobí to humorne až do okamihu, než sa človek pozrie na tachometer a zistí, že sa už chvíľu nachádza mimo zákon. Niekedy sa zdá, že mu prevodovka robí naprieky, niekedy zasa, že nečakane spolupracuje.

Objemná oliva

A čo budem dnes sťahovať? Svoju kapelu a polovicu Ikey do nášho nového bytu. Testovacia vzorka obsahuje klávesy, kufor na basgitaru, stojany, mikrovlnku a pár políc. Usudzujem, že štandardný objem batožinového priestoru nepostačí, preto chvíľu dumám nad tým, ako sklopiť zadné sedadlá. A keď som zistil, že mi na 1 314 litrov objemu s rovnou podlahou stačí len jeden pohyb ruky, skoro som sa pomočil. Fakt. Pozrite sa sami!

S takouto preddispozíciou na hltanie obrovských nákladov nie je rozhodne problém sťahovať, stanovať, kempovať, možno aj bývať. Rozhodne to stačilo na našu testovaciu vzorku. Do Jazzu sme pohodlne naskladali celý aparát, niekoľko rozložených kusov nábytku - vrátane asi stopäťdesiat centimetrov dlhej police, pred ktorou som si vedel ešte aj pohodlne nastaviť sedadlo. Neveríte? Nech sa páči, pozrite sa sami!

Za týždeň môjho spolužitia s Hondou som jednoducho nadobudol dojem, že som sa k nej správal ako kedysi k olivám alebo pivu. Vyhýbal som sa jej, tvrdil som, že mi nechutí, ale veľmi rýchlo som si začal užívať jej kvality. A ako správny intelektuál, má ich na rozdávanie. Interiér variabilný ako čínska gymnastka, bohatá výbava, vycibrené jazdné vlastnosti a inteligentné riešenia, ktoré vám spríjemňujú život každý deň. A to za to určite stojí!


GALÉRIA - 10 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ