Honda HR-V Sport: Satisfacka

Japonsko. Domov naozaj neskorého kapitalizmu, sushi a technolgogického pokroku. Zároveň však jediný národ, ktorý dokáže postaviť jadrovú elektráreň v seizmicky aktívnej oblasti so záložnými generátormi pod hladinou blízkeho oceánu. Alebo jediná krajina, kde je úplne v pohode ošúpať pomaranč a predávať ho v plastovom obale ako moderný a praktický snack. Jednoducho nikdy neviete, čo od nich očakávať. Túto hypotézu som si overil už pred niekoľkými mesiacmi pri teste Hondy HR-V so skvelým, jeden-a-pol-litrovým atmosférickým štvorvalcom. 

Lenže ten štvorvalec teraz dostal turbodúchadlo a ja môžem overovať znova. Napríklad, či jeho 132 kilowattov dokázalo dostať rodinný crossover do roviny šoférsky naozaj zaujímavého auta. A nielen to - či jeho CVT prevodovka nepotopí všetky tieto pokusy podobne, ako oceán záložné generátory Fukušimy. Presne tak! Len Japonci vedia postaviť auto s potentným motorom, dať mu prívlastok Sport a namiesto prevodovky použiť variátor.

Nevadí.

Asi z každej skúsenosti, ktorú som doteraz mal s automobilkou Honda, som bol príjemne prekvapený. Máme tu CR-V, ktoré je multifunkčné asi ako švajčiarsky nožík, alebo Civic Type-R, ktoré je multifunkčné asi ako kladivo, ale všetci raz potrebujeme kladivo. A Type-R je veľmi slušné kladivo.

A práve na genofond uje... ujetých, áno, hot-hatchov, sa Honda snaží nadviazať aj s dynamickejšou verziou rodinného crossoveru HR-V. A ako u Hondy nie je zvykom, snaží sa veľmi rafinovane. Do rúk sa mi dostal testovací exemplár v nenápadnej sivej farbe. Tú však zvýrazňovali načierno lakované prahy, lízatko pod predným nárazníkom aj wannabe difúzor v zadnej časti. Ten skrýva dokonca dve, a dokonca aj nefalšované, plnohodnotné koncovky výfukov.

Čo som však nečakal a exemplárne ocenil, je trocha iná a menej podstatná vec. Honda využila pri čančaní HáeRVéčka nečakaný prvok: Meď. Medenou farbou je pokrytá lišta masky chladiča a obávam sa, že si asi až príliš prajem, aby sa dostala aj na iné modely značky. Vo farebnej kombinácii so sivou vyzerá excelentne a dodáva autu ešte nezvyčajnejší nádych, aký máte z už tak zvláštneho auta, akým HR-V určite je.

Ešte zvláštnejšie na celom HR-V je však to, že napriek svojej zvláštnosti je absolútne anonymné. Predstavte si, že vykonáte nejaký fakt trápny priestupok a zdrhnete z miesta. Očitý svedok sa podľa mňa v 90 percentách prípadov identifikácie auta zmôže maximálne na "Neviem, eh... bola to asi Honda alebo Hyundai, mne sa tie dva znaky pletú, a je to také... sivé a veľké, ale nie zas moc." Skrátka popis, ktorý by sedel asi na všetko firemné v strednej Európe. Alebo na Škodu Rapid Spaceback.

Neviem ako vy, ale ja to mám celkom rád. Pripomína mi to niekoľko tvrdohlavých áut z minulosti, ktoré svojmu zameraniu a charakteru dokázali podriadiť aj svoj vzhľad, či používanie lacných fintičiek: Volkswagen Phaeton, Audi A2, Citroën XM alebo C6. Aj keď celkovo v ničom nevynikali, na svoj účel boli skrátka zasrane dobre vybavené.

Honda HR-V je už na prvý pohľad zasrane dobre vybavená na to, aby bola rodinným autom. Má naozaj obrovský rázvor, kolesá umiestnené v rohoch karosérie. Krátke previsy, celkom objemnú kabínu, ktorú maskuje výrazným prelisom na zadných dverách a blatníku. A keby boli vnútri tie perfektne variabilné sedadlá z Jazzu, to by bolo už jaké vymakané. Počkajte vlastne, aj tie sú tam!

Priestor

Najprv sa ale povenujeme troška všeobecnejším poznatkom o interiéri Hondy HR-V Sport. Napríklad, že je to vnútri skutočne tak vzdušné, ako to len mohlo znieť z predchádzajúceho odstavca. A ešte ďalšia vec; je to tu dosť červené. Honda si v prípade interiéru Sportu celkom ospravedlniteľne ušla do nápadných farebných kombinácií, čo dodalo fádnemu, prevažne plastovému interiéru trocha atraktivity. A to je veľmi super, pretože inak ide o klasický interiér HR-Včka, na ktorý sme si už zvykli.

Čo to presne znamená? Miliarda odkladacích priestorov všade, kde sa pozriem a ďalšia miliarda a pol tam, kde sa zvyčajne nepozerám. Úplne perfektné držiaky na nápoje v tuneli medzi vodičom a spolujazdcom, ktoré majú dvojité dno a umožňujú tak prepraviť PET fľašu, aj buržoázny téglik od kávy. Alebo fixne podržia telefón, keď je treba. Konektivitu si vybavíte pod stredovým tunelom, kde sa nachádza niekoľko konektorov - ako je pre Hondu dobrým zvykom, máme tu 2xUSB, jeden AUX vstup a tradičné HDMI. Trocha na škodu tak zostáva už len fakt, že všetko končí v trocha ťažkopádnom multimediálnom systéme, ktorý frčí na relatívne starej verzii Androidu. 

Audiosystém má však veľmi dobrý zvuk a interiér netrpí na akustické prešľapy, čo pri japonských autách ešte vždy nebýva samozrejmosťou. Po počiatočnom šoku však treba uznať, že čalúnenie červenou kožou dodáva interiéru nielen šmrnc, ale aj pocit hodnoty a dobrý dojem z akustiky len podtrhuje. Ten najlepší tromf z interiéru má však HR-V ešte len ukázať.

Systém variability sedadiel Magic Seats od Hondy je jednoducho strašné porno pre kohokoľvek s prejavmi obsedantno-kompulzívnej poruchy. Sedadlá viete posúvať, rôzne skladať, sklápať a ohýbať a prenášať tak v interiéri napríklad detský bajk na šírku, čo je celkom cool. Alebo čokoľvek iné, čo sa do daného priestoru na šírku zmestí, čo je nemenej cool. Navyše, ak sa pokúšate sklopiť zadné sedadlá, sklápate ich pomocou jedného pohybu ruky. Ani to však nie je všetko, sklápajú sa totiž do úplnej roviny a navyše až na úrovni veľmi nízko položenej podlahy. Čo to ale znamená v praxi? 

Excelentných 448 litrov batožinového priestoru, ktorý sa dokáže úplne jednoducho zväčšíť až na 1473 litrov veľmi prakticky tvarovaného priestoru. Tie sedadlá sú skrátka niečo ako origami, ale v kovovom, plastovom, čalúnenom a užitočnom vydaní.

A to sme sa ešte nedostali ani k jazdným vlastnostiam. Well... Hold my (non-alcoholic) beer!

Wasabi z chrenu

Sadám teda na polokožené sedadlo vodiča a stláčam tlačidlo štartovania. Spod kapoty sa ozve jeden-a-pol-litrový štvorvalec i-VTEC prepĺňaný turbodúchadlom. Jeho chod je tichý a v žiadnom prípade nedáva vedieť, že vo svojich štyroch spaľovacích komorách robí priestor až pre 134 kilowattov (alebo 180 koní, ak chcete) a 220 newtonmetrov. Do tohto momentu prebieha ešte všetko veľmi dobre a podľa najlepších predstáv, príjemný je jeho zvukový prejav aj správne vyvážené odhlučnenie motora. Ideálna je tiež poloha za volantom, i keď sedieť by sa možno dalo aj trocha nižšie. Nuž, sme však v crossoveri.

A tu prichádza zvrat: Sport totiž môžete mať v dvoch verziách. Jedna hostí šesťstupňovú manuálnu prevodovku, druhá spriaha za motor prevodovku typu CVT, čiže variátor. To je ten zvláštny druh prevodovky, ktorý pre svoje fungovanie nepotrebuje žiadne ozubené kolesá, ale silu prenáša pomocou pritláčania a odtláčania remeňa/reťaze medzi dvoma osami, s ktorými pracuje. V praxi to znamená, že keď vy stlačíte plný plyn, motor ide naozaj na plný plyn, drží si svojich vysávačových 6 až 7 tisíc otáčok a prevodovka pomaly popúšťa uzdu výkonu, vďaka ktorému auto plynulo zrýchľuje.

Čo je naozaj super, ak túžite po plynulom zrýchľovaní, no už menej super, ak túžite po bezprostrednej rýchlosti alebo rýchlych reakciách hnacej súpravy. Ak však viete, čo skratka CVT označuje a túžite práve po takomto charaktere vášho auta, na trhu by ste ťažko hľadali lepšiu súpravičku. Aj keď pocitovo zrazila niekoľko kilowattov z výkonu prepĺňaného jedenapollitra, pocit záťahu je stále dostatočne masívny. Fakt vám takmer ani nenapadne, že na zrýchlení z nuly na stovku pridáva papierovo až 0,8 sekundy. HR-V sa jednoducho kúsne na vysokých otáčkach a ide. Podobné je to aj v jazdnom režime Sport, v ktorom sa síce zrýchlia reakcie na plynový pedál, no vysávačový efekt sa napokon taktiež dostaví.

A potom je tu ešte podvozok. Jeden fakt dobre naladený a vyvážený podvozok s kolesami až v rohoch karosérie. Vďaka svojmu crossoverskému zameraniu nie je HR-V zrovna z tých áut, ktoré by po športovom zásahu spoliehali len na minimum funkčnej pracovnej vzdialenosti tlmičov. Povedané inými slovami: Aj keď je HR-V Sport športové, stále cítite, že podvozok má priestor sa občas prirodzene nakloniť, nadýchnuť a prenášať hmotnosť, o čom vás spoľahlivo informuje pomocou dobre tvarovaného sedadla, alebo končekmi prstov na vážne príjemne tvarovanom volante. Skrátka šecko cajk.

Myslite si o crossoveroch čo chcete, ale nová Honda HR-V je jednoducho fakt dobrá, a to nielen vo svojej "civilnej" verzii, ale aj v prevedení "Sport". Koľko si však nechá Honda za takýto zázrak zaplatiť? Bližší pohľad do cenníka objaví sumu ľahko cez 27 000 €. Na tento fakt sa dá pozerať dvoma smermi: Buď vám to príde jednoducho príliš veľa za auto postavené na platforme malého MPV, alebo je to adekvátna suma za fakt výkonné vozidlo vysokej kvality, ktoré je postavené na jednej z najlepších platforiem, aké kedy mali rodinné autá v histórii automobilizmu. Poradím vám: Ten druhý pohľad je správnejší. Ale kúpte si ho s manuálom, nech mám za pár rokov v bazári možnosť výberu. Ďakujem!

GALÉRIA - 48 obrázkov