Honda HR-V: Plynule po japonsky

Druhá generácia Hondy HR-V prišla až osem rokov po skončení výroby tej prvej. Nový model sa od predchodcu adekvátne k tomu líši. Už to nie je akési neurčité SUV, hoci mnohí si aj dnes nevedia prvú HR-V vynachváliť. Krabicové tvary nahradili dizajnéri karosériou pripomínajúcou aspoň vzdialene kupé. V hornej časti sa to podarilo nízkym klesajúcim profilom a zakrytím kľučiek v zadnom stĺpiku. Spodné partie, s výraznými blatníkmi s ochranným lemovaním, zase jasne odkazujú na SUV.

Honda mieša štýly aj v interiéri. Sedenie je síce vyššie, čo zlepšuje výhľad aj uľahčuje nastupovanie (a pod sedadlami je aj palivová nádrž). Vodič má však po nastavení sedadla dobrý pocit kontaktu s autom. Umocňujú ho napríklad aj hlboké tubusy prístrojov, výborne tvarovaný volant, ale predovšetkým vysoký stredový deliaci tunel medzi prednými sedadlami, ako z nejakého naozaj športového auta. Pod ním zostalo dosť miesta na extra odkladací priestor, trochu horšie dostupné sú dolu porty na pripojenie externých zariadení.

Fyzické tlačidlá na stredovom tuneli a konzole spočítame na jednej ruke. Našťastie dotykový panel klimatizácie funguje bezproblémovo a poslúchal nás vždy okamžite a na prvýkrát. To sa nedá povedať o dotykovom displeji info-zábavného systému Honda Connect, ktorý nás občas hneval pomalými reakciami. Beží na systéme Android, z čoho vyplývajú široké možnosti využívania aplikácií, online pripojenia a individualizácie používateľského prostredia podľa chuti. Obsluha palubného počítača je zase príliš komplikovaná a množstvo naraz zobrazených údajov na displeji v pravom tubuse prístrojov, obmedzené.

Tvorcom auta sa podarilo výborne využiť pôdorys auta na maximálny úžitok pre posádku a batožinu. Kabína je vzdušná a priestranná v každom smere, dobrý dojem robí aj výber a spracovanie interiérových panelov. Využiteľnosť priestoru a jeho variabilita môžu smelo konkurovať aj triede MPV. Batožinový priestor má objem 448 dm3 a po sklopení delených zadných sedadiel do súvislej roviny až 1 533 dm3. Spolujazdec si môže dokonale nasmerovať prúdenie vzduchu vďaka trom výduchom na palubnej doske pred ním. Nechýba množstvo odkladacích priestorov okolo posádky, vrátane premysleného držiaku nápojov vo vyvýšenom stredovom tuneli. Na ňom tróni aj radiaca páka, v tomto prípade teda volič automatickej prevodovky.

Jediným motorom pre HR-V, ktorý ponúka možnosť jazdiť bez starosti o radenie prevodov, je 1,5 litrový benzínový štvorvalec s atmosférickým plnením. Ten sa dá kombinovať s prevodovkou CVT, jazdný prejav tohto tandemu je však veľmi vlažný. Agregát má síce 96 kW, no na pocit je tých 130 koní ťažko uveriteľných. Motor bez turbodúchadla má maximum krútiaceho momentu iba 155 Nm a dosahuje ho až pri 4 600 otáčkach. Prevodová skriňa, s plynule meniteľným prevodom sa k nim rada aj pozrie a motor pri silnejšom stlačení plynového pedála vytáča do výšin, kde je hlučný. Keď sa motor nenaháňa, je pomerne tichý a CVT drží nízke otáčky: pri rovnomernej jazde rýchlosťou 90 km/h beží na 2 000 otáčkach, na diaľnici je to o tisíc viac a hluk je stále v norme.

Každé trochu silnejšie zrýchlenie alebo prevýšenie potom znamená rovnaké vysoké otáčky až do dosiahnutia žiadanej rýchlosti. Plná akcelerácia na stovku vyzerá asi tak, že motor okamžite vyletí k obmedzovaču a drží sa tam až do uvoľnenia plynu. Potom prevodovka preradí na prevod s nižšími otáčkami a situácia sa upokojí, aby sa redukovala spotreba. Reálne pritom auto nezrýchľuje úplne lenivo, necítiť však žiadnu gradáciu výkonu. Prevodovka mení prevodové pomery zo svojej samotnej podstaty úplne plynule a pomerne rýchlo, k tomu ponúka sedem virtuálnych prevodov, neustálym radením pod volantom však automat stráca zmysel, tá možnosť tu však je.

Najlepšie sa táto kombinácia motora a prevodovky hodí do mesta, kde necítiť deficit sily a práve naopak, hladká jazda je veľmi príjemná. Podporené je to dobre utlmeným podvozkom, ktorý na kolesách s veľkým profilom dobre filtruje nerovnosti. Pri prejazde oblúku sa veľmi nenakláňa, ale poslušne kopíruje profil cesty a dobre drží stopu diktovanú presným, aj keď syntetickým riadením. Schopnosti podvozka značne prekonávajú schopnosti testovaného pohonu, ktorý absolútne neláka k vystrájaniu za volantom. Primárnym cieľom tu bol komfort a spotreba, po týždni som odčítal z palubného počítača rovných 7 litrov na 100 km.

Vzhľadom na veľkosť auta a zimné obdobie, celkom uspokojivý údaj. Honda HR-V ukazuje ako sa robí mestský crossover. V tomto prípade, však treba klásť dôraz na slovo mestský. Práve v meste totiž funguje benzínový motor s prevodovkou na jednotku, za hranicami mesta je na tom trochu horšie. Kto sa potrebuje presúvať na kratšie vzdialenosti, preferuje pokojnejšiu jazdu a chce výlučne automat, tomu CVT poslúži. Ostatným by sme odporučili radšej manuál. Inak je HR-V dobre vyladeným a podareným autom, ktoré v sebe skrýva prednosti viacerých tried a boduje predovšetkým priestorom a variabilitou.


GALÉRIA - 36 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ