Honda CR-V: Jeden z posledných

Hoci je aktuálna Honda CR-V jedným z najstarších modelov na trhu kompaktných SUV, stále vyniká svojským dizajnovým štýlom. Z proporcií však cítiť snahu dizajnérov využiť na maximum platformu predchádzajúceho Civicu, na ktorú toho naložili celkom dosť.

Karoséria s charakteristickou líniou bočných okien skrýva nadpriemerný priestor pre posádku i batožinu. Honda však nezvládla pohodlie sedenia v ani jednom rade. Predné kreslá pôsobia veľkoryso, majú však krátky sedák a nulovú bočnú oporu. Vzadu cítiť snahu o variabilitu na tenkých sedákoch i operadlách. Viac mi však ako dospelému človeku prekáža vysoko umiestnená podlaha a tiež sklon operadla.

Miesta je tu dosť, pozícia sedenia s kolenami vysoko je nepohodlnáMiesta je tu dosť, pozícia sedenia s kolenami vysoko je nepohodlná

Prosím si školenie

Obsluha palubného systému Hondy, to je v prvom momente riadny chaos. Polohu i funkcie jednotlivých tlačidiel jednoducho musíte dostať do krvi. Vodič má k dispozícii hneď tri displeje: jeden v centrálnom rýchlomere, druhý v strede na vrchu palubnej dosky a tretí je dotykový panel info-zábavného systému.

Ten je postavený na platforme Android a ako navigáciu využíva aplikáciu od Garminu. V minulosti sa vyskytovalo viacero problémov, ktoré sa už Honde hádam podarilo vyriešiť. V rámci systému si môžete vytvoriť päť vlastných obrazoviek, ktoré sa dajú jednoducho presúvať. S pár predinštalovanými aplikáciami, by som vyskladal tak maximálne dve. Všetky konektory ukryla Honda do lakťovej opierky, vedľa dvoch USB je tu celkom netradične aj HDMI.

Škaredé zelené tlačidlo

Faktom je, že v súčasnosti jazdím väčšinou s preplňovanými motormi, a tak som v CR-V spočiatku cítil určitý nedostatok sily. Musel som sa len vrátiť späť do vyšších otáčok. Ani vtedy to ešte nebolo úplne ono, ale nakoniec som ho našiel.

Vypnúť a prelepiť páskou, týmto sa zabíja charakter autaVypnúť a prelepiť páskou, týmto sa zabíja charakter auta

Je pred ľavým kolenom vodiča, z palubnej dosky vytŕča prenikavou zelenou farbou a nápis ECON hovorí za všetko. Z prístrojového panelu mi zmizla rastlinka i zelené podsvietenie a nastúpil život. Motor začal voľnejšie dýchať, spontánnejšie naberal otáčky a 114 kW sa predviedlo v celej kráse.

Možno sa to nezdá, no CR-V to stačí na veľmi príjemný jazdný prejav. Je to dobrá, prirodzene ovládateľná sila, ktorú všetky štyri kolesá poľahky prenesú na cestu. Manuálne radenie šiestich stupňov je patrične svižné a precízne, spotreba sa poľahky drží pod hranicou 8 l/100 km aj pri svižnej jazde.

Málo milimetrov

Jazdné vlastnosti CR-V výrazne definuje trochu podvyživený rázvor. Na jednej strane je to príjemne obratné auto, na druhej strane však cítiť hmotnosť za nápravami. Riadenie reaguje citlivo a komunikácia je primeraná tomuto segmentu. Pri tomto priemere kolies a profile pneumatík sa už veľmi viac očakávať nedá.

Celkovo je CR-V vyladené skôr na komfort, a tak sa jemne nakláňa i zanára. Sú to však drobné pohyby, ktoré nevytvárajú dôvod na paniku a skôr podčiarkujú rodinný charakter auta a snažia sa upokojiť premotivovaný medzikus medzi pedálmi a volantom.

Viem, že toto je kategória automobilov, kde sa takmer automaticky siaha po turbodieseli. Nepopieram, že je pocitovo živší a aj menej ide do peňazí (aspoň na palive). Skúste si však párkrát prehnať takýto bežný dvojliter na 7 000 otáčok a hádam pochopíte tú radosť, ktorá sa s preplňovaným agregátom jednoducho zažiť nedá.

Cena testovaného auta: 29 749 €


GALÉRIA - 16 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ