Honda Civic: Všetko je inak, prevažne lepšie

Dostupnejší tu znamená, že cena Hondy Civic s motorom 1.0 VTEC Turbo začína na čiastke 16 990 eur za verziu S, ak chceme klimatizáciu tak treba ísť do vyššieho stupňa Comfort za 18 490 eur. Honda síce nemá úplne chudobnú výbavu, ale jednotlivé stupne majú pevne stanovené prvky výbavy a okrem metalickej farby (559 eur) tu neexistujú príplatky, podobne to mal Civic aj v predchádzajúcej generácii. Nástupca si zachoval podobnú cenovú politiku, na rozmeroch je však poznať, že ide o úplne iné auto. Novinka je o 29 mm širšia a o 12 mm nižšia, o 11 mm klesla svetlá výška. Najvýraznejšou zmenou je natiahnutie dĺžky o 148 mm a rázvoru o 102 mm.

Zmeny proporcií sa podpísali pod väčšie rozmery vnútorného priestoru. Usadám za volant a teším sa z toho, ako nízko ide nastaviť sedadlo, už pod ním totiž nie je palivová nádrž a pri zabrzdení nepočujem žblnkať zospodu palivo. Rozsah nastavenia volantu a sedadla je široký a nájsť si dobrú pozíciu nie je problém, až na jeden detail, ktorým je široký stredový tunel. Akokoľvek som si sadol, vždy to skončilo tým, že ma tlačil do nohy a privítal by som na ňom mäkký vankúšik na opretie, ako to má CR-V. Sedadlá vzhľadom na zameranie auta nenadchnú ani nesklamú, snáď každého ale určite poteší množstvo odkladacích priestorov. Okrem poličky na telefón s možnosťou bezdrôtového nabíjania a ďalšieho poschodia pod ním je hlavným úložiskom lakťová opierka s variabilným vnútrom na odloženie dvoch nápojov a množstva iných vecí.

Presadám z predného sedadla dozadu a moje očakávania dostali dosť na frak. Dlhší rázvor sa veľmi slávne neprejavil, pred kolenami mám síce aký-taký priestor, no celý komfort sedenia je zabitý stropom, o ktorá sa mi oprie hlava namiesto hlavovej opierky. Musím sa teda zosunúť nižšie a kolená mi narazia do operadla predného sedadla. Zasadací poriadok na palube treba zostaviť tak, aby boli vzadu menšie osoby, ideálne do 180 cm, a aby boli iba dve. Stredné miesto má totiž pevnú hlavovú opierku a na podlahe tunel, takže je vhodné jedine pre deti.

Daňou za presun nádrže dozadu je absencia dohora výklopných zadných sedákov Magic Seats, jedinou možnosťou čarovania s priestorom je klasické sklápanie deleného zadného operadla. Operadlá sa zložia s podlahou do jednej roviny, tá však nie je dokonale rovná, v mieste prechodu batožinového priestoru do kabíny na kúsku mierne stúpne. Pod podlahou je priestor pripomínajúci miesto na náhradné koleso, to však Honda neponúka a v prípade defektu sa treba spoliehať na opravnú sadu. Jednu vec však vymysleli inžinieri priam geniálne: krycia roletka sa roluje nie smerom dopredu, ale do strany, pri potrebe veľkého priestoru tak nezostane nikde prekážať.

Pre technicky zdatných

Pred jazdou je dobré trochu sa zorientovať v palubných systémoch, ktoré môžu robiť vodičom zo starej školy vrásky na čele. Štandardom pre všetky verzie je digitálny prístrojový panel, ktorý je dobre čitateľný aj na slnku a má vysoké rozlíšenie a príjemnú grafiku, v prípade litrového motora dominuje modrá farba, so silnejším motorom sú prístroje červené. Krkolomné je prepínanie palubného počítača, pred listovaním treba na volante stlačiť tlačidlo, že chceme listovať medzi zobrazeniami, čo sa potom robí šípkami doprava a doľava, bez zapnutia funkcie listovania šípky prepínajú zdroj hudby. Japonskou klasikou je tyčinka, ktorej stlačenie prepína medzi dvoma počítadlami a otočenie reguluje jas prístrojov. Možno trochu zastarané, ale funkčné a dobre po ruke.

Druhým centrom je 7-palcový dotykový displej systému Honda Connect 2, ktorý sa zdá byť oproti jednotke rýchlejší aj stabilnejší. Dnes už nesmie chýbať podpora Android Auto a Apple CarPlay, o navigáciu sa stará aplikácia Garmin. Okrem zábavy a informácií slúži displej aj na ovládanie klimatizácie, teda na reguláciu sily a smeru fúkania, teplota sa nastavuje ešte klasicky otočnými ovládačmi a ide o celkom obstojný kompromis pri zmenšovaní počtu tlačidiel okolo vodiča.

Kto sa bude rád so všetkými funkciami moderného auta často zahrávať, nemá šancu udržať 100% pozornosti na dianie okolo auta. Situáciu pred vozidlom preto štandardne od najlacnejšej výbavy sleduje bezpečnostný balík systémov Honda Sensing. Ten zahŕňa adaptívny tempomat, obmedzovač rýchlosti s možnosťou riadenia sa podľa dopravných značiek s rýchlostnými limitmi, systém pre držanie jazdného pruhu a upozornenie na nebezpečenstvo kolízie a automatické núdzové brzdenie. Najvyššie verzia Executive kombinovaná k litrovému motoru ma aj zadné snímače pre sledovanie mŕtveho uhla a vozidiel prichádzajúcich zboku pri cúvaní.

Základný motor na základnú prácu

Hodnotenie v podnadpise nemyslím nijako negatívne, litrový trojvalec zvláda každodenné úlohy so cťou a bez hanby za to, že mu chýba jeden piest. Veď v dnešnej dobe to už nie je nič nezvyčajné a podobný motor majú aj väčšie autá, na ktorých už znamenajú väčší kompromis. To v Civicu malý objem za bežnej prevádzky ani príliš nepoznať. Po studenom štarte je trochu drsnejší, zahriatím sa však upokojí a trojvalcové rapotanie počuť iba pod silnejším plynom.

V prehustenej premávke je výkon 95 kW (129 koní) plne postačujúci napriek lenivosti v nízkych otáčkach. Asi od 1 800 otáčok sa začína preberať a pri 2 200 je podľa indikátora čas na preradenie. Tak vyzerá bežná jazda, pokojne sa dá všetko stíhať aj so zapnutým režimom ECON, ktorý síce reakcie motora otupuje, ale vždy sa dajú kone nahnať vo vyšších otáčkach. A od základného motora predsa nečakáme, že ho budeme cez víkendy štýlom plný plyn-plné brzdy preháňať po Pezinskej Babe či Dobšinskom kopci. Alebo?

Vypínam ECON, zapínam dynamické nastavenie tlmičov a púšťam sa cez Bielu Horu smerom do Česka. Nakoniec je to s motorom celkom zábava, litrový VTEC Turbo trochu totiž pripomína atmosférické agregáty. Výkon mu narastá lineárne do 5 500 otáčok a hneď prichádza obmedzovač a vďaka presnej a krátkej kulise rýchle preradenie. S presným riadením a dobre dávkovateľnými brzdami robí auto dobrý pocit z jazdy, aj keď reálne nie je až taká rýchla a cítiť, že podvozok je pripravený aj na silnejší motor. Bez ohľadu na výkon však má vzadu viacprvkovú nápravu. Škoda, že je tento horský priechod taký krátky, s Civicom by som sa pobavil aj ďalej.

Poriadna muzika za poriadne peniaze

Cesta však pokračovala smerom na Prahu, kde na panelovej českej D1 Civic predviedol podvozok dobrý komfort a motor pohon zase vynikajúcu spotrebu s prehľadom pod 6 l/100 km. Má potom vôbec zmysel čakať na ešte drahší diesel? Už tak je Honda Civic pomerne drahá, hoci v základe má kompletnú bezpečnostnú výbavu, pre ďalšie prvky treba ísť vyššie. Druhý stupeň Comfort už má vyhrievané sedadlá, kožený volant a parkovacie senzory však má až ešte drahší Elegance. Adaptívne tlmiče sú len vo vrcholnej Executive nabitej všetkým možným vrátane 465 W audiosystému s 11 reproduktormi. Silnejší motor má potom vlastné tri samostatné stupne výbavy. Práve fixné výbavy bez možností príplatkov a vyššie ceny budú asi hlavným problémom Civicu. Inak ide o veľmi vydarené auto, ktoré si v svojej cieľovej skupine mladých ľudí milujúcich moderné prvky a technické inovácie určite obháji.


GALÉRIA - 18 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ