Toyota Su-Ki Čudo pochádza z obdobia druhej svetovej vojny, vyrábali ho od roku 1943. Využívali ho predovšetkým japonské vojská sústredené v Pacifiku. Dvojdielny obojživelník Su-Ki navrhla cisárska armáda. Konštrukciu namontovali na vozidlo Toyota s pohonom 4x4 a celok poháňal šesťvalcový benzínový motor s výkonom 48 kW. Vyrobili z neho len 198 kusov. Toyota Classic Limitovanú sériu Toyota Classic uviedli v roku 1996 pri príležitosti 60. výročia vzniku modelu Toyota AA, prvého sériovo vyrábaného vozidla automobilky. Napriek klasickému vzhľadu základ tvoril pick-up Hilux štvrtej generácie. Celkovo vyrobili sto kusov, každý vybavený luxusnými koženými doplnkami. Vtedy stálo okolo 75 000 dolárov a bolo dostupné výlučne v Japonsku. Toyota Origin V roku 2000 automobilka oslávila významnú udalosť – brány závodu opustil 100-miliónty automobil vyrobený v Japonsku. Pri tejto príležitosti uzrel svetlo sveta jedinečný model - Toyota Origin, ktorý dizajnom pripomínal prvú generáciu modelu Toyota Crown. Technicky vychádzal z reprezentatívnej limuzíny Toyota Progres - s ručne tvarovaným drevom vo...

Aby bolo jasné. PPIHC meria 19,99 km, má 156 zákrut a prevýšenie 1 440 m, pričom cieľ je vo výške 4 300 mn.m. A až do roku 2011 sa jazdila na dvoch povrchoch – šotolina a asfalt. Po tomto roku je celý kopec už komplet vyasfaltovaný. Dovtedy to chcelo veľa odvahy aj sebareflexie, a aj poriadne auto. Napríklad Peugeot 405 T16 GR Pikes Peak s Ari Vatanenom za volantom. Ten v roku 1988 zajazdil rekordný čas 10:47,77. Všetko je zdokumentované v emotívnom filme Climb Dance.                    Ešte trošku technických pikošiek. Peugeot 405 T16 GR Pikes Peak je originál lebo ho automobilka vyrobila v počte jeden kus. Technicky je poskladaný z Peugeotu 205 T16 Pikes Peak z roku 1987, ktorý bol ale veľmi krátky do dlhých zákrut, a 405ky určenej na preteky Paríž-Dakar. Skĺbením vzniklo monštrum s motorom v strede a pohonom aj riadením všetkých štyroch kolies. Preplňovaný štvorvalec s objemom 1...

Pridám ešte jeden. Na jednej križovatke sa zrazí západonemecký pánko sediaci v BMW s východonemeckým pánkom sediacom v Trabante. Pánko z BMW: „Toľko škody, dva mesiace som naň šetril“. Pánko z Trabantu: „Toľko škody, dvadsať rokov som naň šetril“. Pánko z BMW dodá: „Dvadsať rokov? To prečo si si kúpil tak drahé auto?“ 😊. Možno zlý vtip, ale realita bola presne taká. Voľakedy sa na Trabant robil poradovník a dosť dlho sa naň čakalo. Keď nemáš z čoho                Trabant v rokoch 1957 až 1991 vyrábala VEB Sachsenring Automobilwerke v Zwickau. Dovedna sa ho vraj vyrobilo 3 096 999 kusov. Aj keď je skôr na smiech, konštrukčne nebol až takým paškvilom, ako by sa mohol zdať. Motor bol uložený vpredu naprieč s pohonom predných kolies, všetky kolesá boli nezávisle zavesené pričom pruženie mali na starosti priečne uložené listové pružiny. Na základnú oceľovú konštrukciu bola nasadená karoséria z recyklovateľného Duraplastu (kombinácia recyklovaného bavlneného...

Samozrejme, v sériových autách ponúka „sériový“ výkon, bežne od 74 po 103 kW. S týmto by sa veru nijako zvlášť rekordne na Nürburgringu jazdiť nedalo. Chce to jednoznačne viac resp. lepší pomer výkonu ku hmotnosti (alebo opačne 😊). Ford veľmi nedávno urobil marketingové cvičenie v podobe tvorby jednoduchej formule osadenej litrovým trojvalcom.                Lenže, aj formula je výnimočná. Má totiž svetlomety aj blatníky, čiže by mohla ísť dokonca aj do bežnej premávky. Teoreticky... Skôr išlo o to, aby sa (opäť teoreticky) mohla zaradiť medzi bežné produkčné cestné autá. Totižto aj pneumatiky mala cestné. Motor bol posilnený na 151 kW, takže formulka zvládla 0 – 100 km/h za menej ako štyri sekundy a vedela cválať kúsok nad 250 km/h.                A už len malý výlet na Nordschleife.    

Ak si odpovedal nie, tak v nasledujúcom videjku sa predstaví bývalý skúšobný jazdec Lamborghini Valentino Balboni, aj Lamorghini Countach, Ferrari Testarossa, Aston Martin V8 Vantage či Stefan Roser a RUF CTR. A teraz už naozaj netreba slová...    

Pohon všetkých kolies sa zväčša používa v terénnych vozidlách, kde aj má svoje logické opodstatnenie. V našej zemepisnej šírke má však opodstatnenie aj v civilnejších či populárnych SUV modeloch. Nuž, zima tu býva občas aj dlhá a sem-tam aj snehu vie nakydať. Mitsubishi sa s pohonom 4x4 rokmi posunulo z obyčajného (s manuálnym prepínaním) na technicky a aktívne pracujúceho, či skôr rovno premýšľajúceho. PX33 - 1936: Začiatok PX33 bol prelomovým modelom automobilky, pretože išlo o vôbec prvé vozidlo s pohonom 4WD a logom s tromi diamantmi na kapote. Model vyvinutý vtedajšou spoločnosťou Mitsubishi Heavy Industries (MHI) vychádzal z prvého prototypu PSF33 (dokončeného v decembri 1935) so zážihovým motorom typu S6. PX33 v roku 1936 nasledoval ako druhý prototyp, tentokrát so zážihovým motorom typu X. Po ďalších vylepšeniach boli v júli 1937 vyrobené štyri vozidlá. Pri testovaní na hraniciach možností všetky prototypy hladko uspeli. Spoločnosť MHI však so sériovou výrobou váhala. Projekt PX33...

Oslavovať sa dá rôznymi spôsobmi. Napríklad storočnica pretekárskeho podujatia Solituderennen na okruhu Solitudering pri Stuttgarte takmer dokonale oslávila v roku 2003 automobilka smart. Do malého roadstera narvala motor 2v1. Spojila tradičné dva preplňované trojvalce do jedného V6 celku s objemom 1 396 cm3. Výsledné parametre boli 125 kW a 220 Nm, čo pri hmotnosti 840 kg sľubovalo hutné jazdné zážitky. Výrobca ich ohodnotil číslicami 5,8 s a 225 km/h.                Vzhľadom na to, že väčší motor zabral takmer celý zadný priestor, 50 l nádrž sa presunula dopredu, priamo do batožinového priestoru – vraj išlo o certifikovanú pretekársku nádrž s cenou (vraj 20 000 €. Posilnená musela byť aj prevodovka. Pochádzala z ForFour CDI, kde ale mala šesť stupňov. Roadster mal ale stupňov päť a robotizované radenie.                Vyrobených bolo vraj len desať kusov a opäť vraj, ani jeden nebol oficiálne schválený do premávky, minimálne nemeckej.    

„Malá mrška“ s interným typovým označením 968 bola pôvodne určené na vytrvalostné preteky. Vývoj bol odštartovaný na jar 1956. Najprv vznikli dve otvorené vozidlá, na ktoré v roku 1959 nadviazali dve kupé. Raritný špeciál poháňa vpredu pozdĺžne umiestnený radový štvorvalec so zdvihovým objemom 1 089 cm3  a dvoma vačkovými hriadeľmi v hlave valcov. Maximálny 68 kW dosahoval pri otáčkach 7 700 min-1, maximálne otáčky ale sú až 8 500 min-1. Pôvodne spaľoval vysokooktánový letecký benzín. Zmes pripravovali dva karburátory československej značky Jikov, neskôr Weber. Pretekársky automobil s rázvorom 2  200 mm, vonkajšími rozmermi 3 880 x 1 430 x 964 mm a s karosériou z ľahkého sklolaminátu, váži iba 550 kg, vďaka čomu vyniká slušným zrýchlením a maximálnou rýchlosťou 190 až 200 km/h (v závislosti od zvoleného stáleho prevodu). Významnú úlohu však zohráva aj nízky aerodynamický odpor karosérie. Prvý variant zaujal dvojicou výklopných hlavných svetlometov, ktoré však boli nahradené pre preteky praktickejším...

Pohon všetkých kolies má hlavné opodstatnenie hlavne pri jazde v teréne a po rôznych nespevnených komunikáciách s diskutabilným povrchom. Rokmi si ale našiel cestu aj v bežných osobných autách, kde má (najmä v zime) tiež svoje logické opodstatnenie. Ale aj pri výkonných vozidlách, ktoré neraz majú základ (kvôli potrebným homologizáciám) v rely športe. Aj v Mitsubishi to bolo tak. Všetko odštartoval Galant VR4 (1987 – 1992) a famózne zakončil Lancer Evolution (kto by ho nepoznal; od šestky aj s aktívnym zadným diferenciálom). Poriadne zapísané Mitsubishi je vytrvalým účastníkom motoristických súťaží. Však 12 víťazstiev už legendárneho modelu Pajero na Dakare, pričom pretekársku históriu začala písať v roku 1962 nástupom na Veľkú cenu Macaa s malým modelom 500, pokračovala prakticky vo všetkých podobách motoršportu - od rally súťaží (Colt 1000F na Rally Južného kríža v Austrálii alebo Lancer 1600 GSR na Rally Safari v africkej Keni) až po preteky Formúl (zisk 1. a 2. miesta...