Facel Vega: Vážne luxusný nábytok

Predstavte si predvojnový Paríž. Nad Európou to vrelo, Nemecko expandovalo a bolo treba vyrábať rôzne potreby pre obranný priemysel. Parížan Jean Daninos chcel zasa odmalička vyrábať vlastné vozidlá, preto vycítil príležitosť a využil svoj talent a nadšenie – založil spoločnosť FACEL (skratka pre Forges et Ateliers de Construction d’Eure-et-Loire) a spočiatku si išiel skôr výrobu náradia pre letecký priemysel, neskôr zabrúsil aj do skútrov či spaľovacích komôr pre tryskové motory Rolls-Royce. Vyrábal však v svojej továrni napríklad aj kancelársky nábytok.

Ako išiel biznis, jedného dňa kúpil francúzsku automobilku Simca americký gigant Chrysler a s investíciami do športových automobilov príliš nepočítal. Mal však k dispozícii pár dobrých motorov a Daninosova mylšienka pozostávala zo zostavenia adekvátnej karosérie k týmto jednotkám.

Prvé kupé s názvom FACEL Vega s typovým označením FV1 sa objavilo v roku 1954. Vega je meno najjasnejšej hviezdy v súhvezdí Lýry, a Vega na ceste skutočne žiarila – pomáhal jej v tom motor Hemi V8 s objemom 4,5 alebo 4,8 litrov a s výkonom okolo 200 koní (147 kW). Vega I dokázala zrýchliť na "stovku" pod 10 sekúnd aj napriek hmotnosti okolo 1 800 kilogramov a hybnosť dokázala nabrať skutočne desivú; zrýchľovala až do rýchlosti 190 kilometrov za hodinu.

Komu to ešte nestačilo, mohol siahnuť po modeli FV2 s motorom s objemom 5,4 litra s výkonom 184 kW (250 koní). Táto vec vedela atakovať dokonca 200 kilometrov za hodinu.

FACEL Vega pozostával z oceľového rúrkového rámu s priemerom rúr 90 mm, vpredu by sme našli nezávislé zavesenie kolies s dvojitými trojuholníkovými ramenami a vzadu by sme našli tuhú nápravu s poleliptickými listovými pružinami, vpredu sa o odpružeie starali vinuté pružiny. Prevodovka bola buď automatická dvoj- resp. trojstupňová od Chrysleru, alebo manuálna od Pont-à-Mousson so štyrmi stupňami a prenášala silu na zadné kolesá.

Vnútri by sme síce našli usporiadanie 2 + 2, ale čo by sme nenašli, to bol B-stĺpik. Spolu s panoramatickým predným oknom dostalo päťmetrové kupé charakteristický masívny profil. Vyrobených bolo napokon 46 kupé FV1 a 103 kupé FV2. Existovalo aj pár kabrioletov, tie sa však pre celú tú ťarchu a nedostatok konštrukčnej snahy trocha krútili. 

V ďalších rokoch sa zmenil motor pre tieto luxusné strely – na miesto bol dosadený ďalší agregát Chrysler V8 – tentoraz s objemom takmer 5 litrov a s výkonom 173 kW, resp. 235 koní. Neskôr pribudla ešte verzia FVS (FACEL Vega Sport) s motorom V8 s objemom 5,4 litra. Tie dávali masívnych 239 kilowattov, čiže 325 koní.

Jeho Excelencia

Parížsky autosalón v roku 1956 sa stal miestom premiéry luxusného sedanu Excellence. Dostal tzv. „samovražedné dvere“, ktoré sa otvárali oproti sebe presne tak, ako to robí dnes, mhm... Opel Meriva. Samovražda. Chápete.

Tento sedan mal 5,2 metra na dĺžku, motor Chrysler Hemi V8 s objemom 5,4, 5,8 alebo 6,3 litra s výkonom 250, 325 alebo 360 koní. Svetlo sveta uzrelo údajne niečo vyše 150 kusov.

A prezradím aj jeden ďalší fakt: s tým Opelom Meriva som si robil srandu. „Samovražedné“ sa dverám hovorilo aj preto, že sa pri nízkej tuhosti karosérie bez stĺpika zvykli samé otvárať počas jazdy, napríklad v ostrých zákrutách. Pásy sa vtedy príliš nenosili a viete si potom predstaviť, ako to celé vedelo dopadnúť.

Voľba celebrít aj filozofov

Vráťme sa však k pôvabným kupé. V roku 1959 sa menším preštylizovaním FVS zrodilo slávne HK500.  Poháňal ho motor Chrysler 361 Wedge V8 s objemom 5,9 litra s výkonom 266 kW, resp. 360 koní.

Táto impozantná vec vedela zrýchliť až na 237 kilometrov za hodinu a na prvú "stovku" to dala už za 8,5 sekundy. Zároveň sa automobil stal prvým francúzskym vozidlom s kotúčovými brzdami od firmy Dunlop. A neunikol mu ani posilňovač riadenia.

Bočný profil zvýrazňoval naozaj extrémne skosený stĺpik panoramatického predného okna, ktorý takmer kopíroval tvar zadného stĺpika. Zaujímavosťou je napríklad vysúvacia anténa zo zadnej plutvy. Niektoré automobily mali aj dve, ale v tom prípade bola druhá len atrapou. A tie zadné svetlá, tie boli zasa všetko, len nie atrapa. Nádhera.

FACELom jazdilo vtedy mnoho známych osobností, menujem napríklad sira Stirlinga Mossa, či francúzskeho filozofa so zvučným menom Alberta Camusa. Prvému sa Vegu poradilo prežiť, druhý však v krátkom súboji so stromom nemal také šťastie a FACEL sa mu stal osudovým.

Francúzske srdce? Nevydalo

Daninos celkom často počúval, že by do svojho inak francúzskeho auta mal osadiť aj francúzsky motor. A tak vznikla Facelia, poháňaná štvorvalcom od Pont-à-Mousson a výkonom 85 kW, či 114 koní.

Tento motor, to bola totálna chyba lávky. Reklamácie sa hrnuli jedna po druhej a stihli poškodiť povesť automobilky razantným spôsobom. Aj napriek tomu sa predalo okolo 1 200 kusov.

Na urodzenejších frontoch sa však veci hýbali správnym smerom. Konkrétne smerom zvyšovania objemu motora na 6,3 litra a výkonu na 287 kilowattov alebo 390 koní. FACEL II vedel zrýchliť až na 240 kilometrov za hodinu, spotreba okolo 20 litrov benzínu na 100 km však nebola ničím výnimočným.

Neskoršie FACELy poznáme podľa o niečo ostrejšie rezaného kabátu a štandardne skloneného A-stĺpika. A tiež podľa majiteľov – jazdili v nich ľudia ako Pablo Picasso, Christian Dior či Frank Sinatra. A jedna taká dvojka môže byť vaša – aspoň podľa tohto inzerátu na mobile.de. Toto konkrétne mal hudobník Ernie Heckscher a ak máte zvyšných 298 000 eur, odporúčam vám skočiť po ňom, ako po údenom.

Facelliu nahradil FACEL III s motorom zo švédskeho Volva P1800 – išlo o jedna-osmičku s výkonom 79,5 kilowattu, a.k.a. 108 koní. Povesť značky sa mu však už nepodarilo zachrániť a nepomohlo ani menšie športové kupé FACEL 6, predstavené v predsmrtných zášklboch automobilky.

Šesťka v názve znamenala šesťvalec Austin-Healey s objemom 2,8 litra s výkonom 110 kW, čiže 150 koní. Ich výroba však sa skončila už po vyrobení niečo viac ako štyridsať kusov. A to je rozhodne smutné.

Ale povedzme si narovinu, nebolo to pekných desať rokov, mon ami?


  • facel,vega,

GALÉRIA - 79 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ