F1: Alfa Romeo sa vracia

Sauber sa v ostatných sezónach poriadne vytrápil a padol na chvost poľa. Pôvodne mal v sezóne 2018 používať motory Honda, no po odchode šéfky Monishe Kaltenborn sa situácia otočila. Jej nástupca Fred Vasseur oživil spojenie s Ferrari až do takej miery, že okrem motorov získal od Sergia Marchionneho aj nového strategického partnera.

Strategické obchodné a technologické partnerstvo znamená, že viac ako len meno Alfa Romeo Sauber F1 Team. Spomína sa aj technické know-how a nejaký ten potenciál spoločného vývoja.

Pilotov zatiaľ tím neoznámil, avšak veľké šance majú juniori Ferrari Charles Leclerc (aktuálny majster F2) či Antonio Giovinazzi, teoreticky by si svoje miesto mohol udržať Marcus Ericsson, Pascal Wehrlein je takmer určite na odchode.

Zakladajúci člen

Alfa Romeo patrila k automobilkám, ktoré sa v F1 angažovali už pri jej vzniku. Prvý majster sveta Giuseppe Farina jazdil práve na Alfe Romeo, hoci išlo ešte o medzivojnovú konštrukciu. Tento moment značku dobehol po sezóne 1951, kedy sa už žiadalo nové auto, ale vtedajší vlastník taliansky štát povedal nie.

V šesťdesiatych rokoch sa Alfa vrátila ako dodávateľ motorov, aj keď viac na privátnej báze využívajúc vývoj agregátov pre iné disciplíny. Nejako extra dobre to nefungovalo až kým sa do veci nevložil Bernie Ecclestone. Ten presvedčil Alfu Romeo, aby od sezóny 1976 poháňal jeho Brabhamy plochý dvanásťvalec z Milána. Oproti dominantným Cosworthom DFV (link) mal tento motor výhodu vo vyššom výkone, bol však ťažší, komplikovane sa integroval do šasi a auto malo na palube asi 215 litrov paliva. Napriek tomu si BT46 zapísal dve víťazstvá, jedno vo Švédsku s obrovským ventilátorom na zadku (známy fan car), ktorý vyťahoval spod auta vzduch.

Ploché dvanásťvalce boli komplikáciou pre experimenty s aerodynamikou a hoci Gordon Murray presvedčil v roku 1979 Alfu na klasické usporiadanie do V, ešte pred koncom sezóny sa Brabham vrátil k DFV a Alfa spolu s Autodeltou oživili továrenský tím.

Ten sa bez väčších úspechov preniesol cez turboéru, v ktorej si Alfa zvolila netradičnú konfiguráciu V8. Motor sa však trápil, okrem spoľahlivosti bol aj pažravý. Takže ani Mario Andretti nedokázal zázraky. Paradoxne najlepšie výsledky zajazdil Andrea De Cesaris, aj to boli len druhé miesta (De Cesaris bude asi večným držiteľom rekordu najviac štartov bez víťazstva). Po sezóne 1985 Alfa zavrela svoj tím, avšak ešte tri roky dodávala motory beznádejnému tímu Osella. Záujem mal v roku 1987 aj Ligier, no René Arnoux taliansky motor zvozil pod čiernu zem a Alfa Romeo od dohody radšej ustúpila.

Zaujímavý je fakt, že už v roku 1985 sa Taliani vrhli na konštrukciu atmosférického motora V10 v rámci prípravy na koniec turboéry. Do Ligieru sa však už tento agregát nedostal, namiesto toho skončil v modeli 164 s prívlastkom Pro Car.


GALÉRIA - 6 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ