Diár ženy za volantom: Časť 2

Motorkárska vášeň môjho brata začala niekedy v období, keď sa len zoznamoval s pubertou. Prvá, červená dvojkolesová mašina s pyšným menom Mustang, bola jeho vernou priateľkou počas celého leta. Pol dňa ju opravoval, aby raz obišiel sídliskové paneláky. Takto to išlo dokola.

Raz prišiel za mamou, aby mu zvýšila vreckové. Začala sa vypytovať na čo potrebuje peniaze, veď mu dáva 20 korún. To je dosť na benzín aj na sladkosť. Začal sa okúňať, až z neho vyliezlo, že nemá dosť na cigarety a na benzín. Mama s kľudom Angličana skonštatovala, že si musí vybrať. Buď bude fajčiť alebo sa voziť na motorke. Vypálilo to tak, že do dnes nefajčí a je z neho vášnivý motorkár. Na dvoch kolesách trávi celú sezónu, od prvého jarného, pichľavého slnka až po to zubaté jesenné.

Hneď ako mohol, spravil si vodičák na malú motorku. Aby som nebola o krok pozadu, chcela som sa naučiť jazdiť aj ja. Na rozdiel od môjho brata, ktorý ma jazdu na motorke v krvi, boli moje začiatky o niečo ťažšie. Pamätám si ako ma zobral na rovnú cestu. Chytila som nervy, pretože náš červený krásavec každú chvíľu skapal a naštartovať nebolo vôbec jednoduché. Praštila som ho o zem a v pohode pokračovala peši domov. Nestratil so mnou nervy a zobral ma na jazdu aj nabudúce. Hneď za prvou križovatkou nás odchytili policajti. Nemali sme prilby a ja samozrejme vpredu ani vodičák. Pán policajt sa nás pýtal, čo robíme. Brat pravdivo odpovedal, že ma učí jazdiť na motorke. Na to reagoval policajt iba otázkou: „Vy máte autoškolu?“ Nedostali sme pokutu (z čoho by sme ju asi tak zaplatili) a s upozornením, že ja nemám riadiť bez vodičského oprávnenia a máme si ísť domov po prilby sme boli v suchu a odkráčali za prvú zákrutu. Keď sme si už mysleli, že to máme v suchu, nasadli sme na motorku a bez prilieb pokračovali ďalej. Keď sme na opačnom konci mesta stretli tých istých policajtov, už boli nahnevaní. Brat musel vypustiť duše a ventilčeky odhodiť do trávy. To nám však nezabránilo v ďalšej jazde. V paneláku, pri ktorom sme vypustili duše býval kamarát, ktorý nám požičal pumpu. Ventilčeky sme našli veľmi rýchlo. A pokračovali ďalej. Pánov policajtov sme už našťastie nestretli alebo ak aj áno, radšej sa asi tvárili, že nás nevidia :D Nuž vynaliezavé deti.

Po pár rokoch presedlal bracho na už „ozajstnú“ motorku Apriliu 125. Tak ma dokázal motivovať ku kúpe motorky, že sme na ňu spoločne šetrili. On samozrejme viac ale prispela som aj ja a niečo doložila mama. Po mojich “úspešných“ začiatkoch ma zobral brat previezť znova. Dal mi základné inštrukcie spojka, brzda, plyn a vyštartovali sme. Na druhej križovatke sa zrazu z každej strany rútili autá. Spanikárila som a namiesto krízového brzdenia som pridala na plný plyn. Bracho skoro pustil do gatí...Povedal, že to bolo poslednýkrát, čo som sedela na jeho motorke. Ak chcem jazdiť na motorke, mám ísť do autoškoly :D


GALÉRIA - 1 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ