Dacia: Veľký chalan Duster

Mám veľmi rád klubovú zónu. Keď sa partia pozitívnych fanatikov a majiteľov jednej značky zíde a prehodí pár slov či nebodaj spolu zdolá nejaký ten kilometer cesty. Ale keď sa zíde dosť veľa áut jedného druhu, to už je vyšší „level“. O to viac sa takéto stretnutie cení, keď tým druhom je produkt „ľudovejšej“ značky, ako Dacia Duster isto je.

Dacie mám rád. Ich modely sa na nič nehrajú. Sú skrátka lacné a ich majiteľ ich tak aj berie. Preto je na nich čarovný fakt, že neraz vedia viac ako pozitívne prekvapiť. Ba až šokovať. Duster je v rámci modelovej ponuky to najlepšie, čo Dacia ponúka. Ale aj najstarší model, ktorý už mal počas frankfurtského autosalónu predstaveného nasledovníka (aj na neho sa teším). Stávajúci má stále čo ponúknuť. Zrejme mnohí ho berú ako klasické SUV, čím aj vo svojej podstate aj je. Duster je ale ako bojovník z Hviezdnych vojen. Má aj „odvrátenú, temnú“ stranu. Stranu nebojácneho zdolávateľa terénnych prekážok. Čo bola aj hlavná myšlienka 6. ročníka Duster Tour konajúcej sa v okolí Starej Ľubovne a Kežmarku.

Cieľ bol jasný, zdolať nehostinné prekážky malebnej prírody. Optimizmus. Ono totiž pršalo a môj bežný novinársky Duster (s benzínovým motorom) nemal ani zďaleka pneumatiky schopné jazdy vo väčšom blatovom teréne. V podstate nikto také nemal. Každý prišiel na svojom rodinnom tátošovi veriac, že prejde a maximálne po „túre“ ho len umyje a hotovo. Tešil som sa ale veľmi. Už prvé prírodné metre poukázali na fakt, že usporiadatelia pripravili rôznorodú trať. Blato sa striedalo s prejazdom hlbokých koľají po lesných traktoroch. Sem-tam výjazd, sem tam zjazd – dolu bola aj extrémne krátka jednotka dlhá, takže vyšliapnutá spojka a len prerušované brzdenie. Ale Duster napredoval. Až do momentu, keď pre nás novinárov usporiadatelia pripravili „peklo“.

Išlo o ťažšiu časť určenú pre autá s pohonom všetkých kolies. Keby nepršalo, išla by priesmykom celá kolóna. Ale novinári predsa zvládnu všetko. Pred prvým prudkým výjazdom sme sa zastavili. Rozkaz znel: „Vypnúť ESP, zapnúť trvalý pohon 4x4 a na jednotke plný plyn až hore“. Vraj, kto uberie, prehráva. Vzhľadom na pneumatiky to bola celkom lotéria. Našťastie výherná. Aj keď benzínová jednašestka nemá v zálohe veľa „Nm“, no oproti dieselovému konkurentovi má v talóne trošku viac využiteľnejších otáčok. Síce Duster dostal dva nechcené kopance do spodku karosérie, ale vyšiel s prehľadom. Všetci sme vyšli. Jazda tým ale nečakane skončila. Druhý výjazd už bol nad sily, či skôr nad konštrukčné možnosti. Nič zložité a všetko riešiteľné – chce to len vyššiu svetlú výšku. Pri výjazde do ďalšieho stúpania sa vedúci Duster „posadil“ na brucho. Stačilo pár centimetrov a pokračovali by sme bez obmedzenia. Takže „čelom vzad“! A dolu kopcom.

 

 

Po zjazde sme ešte pokračovali ešte územím nikoho. Omamná, a aj rýchlejšia, jazda lesom a lúkami po celkom kvalitnom „asfalte“ má tiež svoje „rely“ čaro. Vytočená trojka sa miestami striedala so štvorkou. Len som sa za volantom usmieval od blaženého pocitu z jazdy. Načo veľa koní? Načo drahé autá? Stačí len také, ktoré sa pred prekážkami neskloní a sem-tam škrabanec až tak nebolí.

 

 

Možnosti vylepšenia naznačil žltý Duster s poľskými evidenčnými číslami, ale aj biely špeciál z rovnakej krajiny pôvodu. Aj keď Poľsko ešte stále mnohí berú za zbierku európskeho automobilového odpadu, už zďaleka tomu tak nie je. Poliaci sa vytiahli a v ich krajine jazdia naozaj hodnotné a kvalitne porobené kúsky. Žltý mal na sebe „šnorchel“, vyšší podvozok, poriadne plechy na podvozku ... stačí si len do vyhľadávača zadať Overlimit. Biely bol zase cross-country špeciál. Ukážka jednoduchého a lacného (v prepočte cca 22 000 €) pretekárskeho náradia. Aj tu stačí bližšie preskúmať dacia duster elf cup.  

Dacia Duster po dni „blbnutia“ ukázala, že SUV v jej prípade znamená aj bezproblémovú jazdu takmer kdekoľvek. Veľmi som sa za jej volantom zabával. Nič som nečakal a veľa dostal.


GALÉRIA - 55 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ