Pýtate sa, prečo Duster? Veď na kľukatý asfalt sa hodí skôr malý hot hatch, akým je napríklad Renault Clio R.S., alebo Honda Civic Type R. Prečo práve dieselový Duster? Výber vozidla bol čisto symbolický. Chceli sme, aby sa Dacia vrátila do svojej domoviny.
Náš Duster mal výkon 80 kW. Motor s objemom 1,5 litra bol spriahnutý so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou s veľmi krátkymi prevodmi. Dôvod je jednoduchý - aby bol k dispozícii čo najväčší krútiaci moment. Duster ponúka 260 Nm pri 1 750 otáčkach, čo znamená, že nemá zmysel ho točiť nad dva a pol tisíc otáčok. Prvý prevodový stupeň je tak krátky, že prakticky nahrádza „korytnačku“. V meste sme sa mohli spokojne pohýnať na dvojke.
Ale práve krátke prevody dodali šoférovaniu svoje čaro. Pravá ruka mi síce po ceste hore kopcom odpadla po desiatich minútach, ale cítil sa ako pravý rely pretekár. Napriek slabšiemu výkonu mi malý motor stále robil radosť, pretože bol snaživý. Každé podradenie sa mu páčilo a rád poskytol porciu energie.
Diaľnica mu nesedí
Kým sme sa dostali na legendárnu cestu, museli sme absolvovať hodiny jazdy po diaľnici. Z Bratislavy až na vrchol Transfagarasanu je to takmer tisíc kilometrov a cez 12 hodín cesty. Celé Maďarsko sme prakticky prešli diaľničnou rýchlosťou, avšak dieselovému Dusteru autostráda veľmi neimponovala.
Aj keď má Duster 6-stupňovú prevodovku, pri rýchlosti 130 km/h otáčkomer ukazoval 3000 ot/min. Finálna priemerná spotreba sa dostala takmer na hranicu siedmych litrov na sto kilometrov a hluk v kabíne bol nad rýchlosť 110 km/h väčší, ako by sme si priali. Lenže nezaťažený Duster váži necelých 1 400 kilogramov, takže s priemerkou sme boli nakoniec spokojní.
Aj bol po celý čas veľmi komfortný. Vďaka dobrej svetlej výške a vysokým pneumatikám sme necíti rany od podvozku. Testovaný kus bol vo výbave Outdoor, čo je posledná novinka od Dacie. Napriek tomu, že Duster ako jediný model značky ešte nedostal facelift (a už asi ani nedostane, pretože onedlho príde nová generácia), necítili sme sa ako v starom aute. Výbava ponúka viacero dizajnových doplnkov, ktoré omladia kabínu vozidla, ale inak je to stará klasika, ktorú milujú tisíce majiteľov. Vo výbave nechýbal ani multimediálny systém s dotykovým displejom a navigáciou.
Odhoďte predsudky o Rumunsku!
Po prekročení hraníc medzi Maďarskom a Rumunskom sme očakávali starú rozbitú cestu plnú výtlkov. Zostali sme však veľmi milo zaskočení, pretože sme sa napojili na krásnu novú diaľnicu. Rumunskí cestári v tom momente skryli tých našich do vrecka. Kým slovenská D1 roky nespĺňa základné štandardy, Rumuni si dali záležať. Jedinou nevýhodou je, že ešte pri novej autostráde nestihli vybudovať plnohodnotné čerpacie stanice. Avšak nahradili ich aspoň kontajnerovými domami, kde si môžete natankovať a kúpiť občerstvenie.
Rumunská diaľničná sieť ešte nie je zďaleka dokončená, preto sme sa nevyhli cestám druhej triedy. Nebezpeční sú predovšetkým vodiči kamiónov, ktorí pri jazde úzkou cestou často využívajú protismerný pruh.
Transfagarasan nedovolí jazdiť rýchlo
Horský prechod sme ani zďaleka neprešli na plný plyn. A nie preto, že by bola vozovka deravá, práve naopak, asfalt je v perfektom stave. Ani preto, že by pred nami bola kolóna áut. Dôvodom je, že čím vyššie nás cesta zaviedla, tým viac sme chceli zastaviť a pokochať sa.
Popri ceste boli našťastie pripravené ostrovčeky, kde sme si mohli odstaviť auto a spraviť si novú profilovku na sociálnu sieť. Transfagarasan sa proste nedá prejsť celý naraz, pretože každá zákruta nám poskytla nový výhľad na krásy prírody. To najkrajšie nás samozrejme čakalo na vrchole. Dostali sme sa do výšky niečo nad 2 000 metrov nad morom a mali sme pocit, ako by nás všetky hory naokolo objímali.
Ak máte dosť mainstreamových dovolenkových destinácií, Rumunsko je pre vás ako stvorené. A pritom nemusíte ani hlboko siahať do peňaženky. Ceny paliva sú v Rumunsku také isté, ako u nás, preto neodporúčame tankovať v drahšom Maďarsku. Diaľničné poplatky nás vyšli do 20 eur, týždenná známka v Rumunsku stojí len 3 eurá! Prespávali sme v Bukurešti, kde trojhviezdičkový hotel stál 15 eur za osobu na jednu noc. Ceny sú vo všeobecnosti také isté, ako u nás, ba väčšinou oveľa nižšie. Nemusíte sa báť bankrotu, keď si na Transfagarasane sadnete do reštaurácie. Obed s nápojom a nezameniteľným výhľadom vyjde do desať eur.
Rumuni u nás nemajú najlepšie meno, mnoho ľudí má proti nim predsudky. My sme sa však všade stretli s úsmevom a príjemným jednaním. Navyše, takmer všetci ovládajú angličtinu, prípadne nemčinu, takže sme nemali problém sa dohovoriť. Samozrejme, okradnúť vás môžu aj pred vlastným domom, preto si treba dávať na veci pozor.
Posledná rada na záver – ak máte možnosť, určite navštívte Rumunsko na Dacii. Dokonale zapadnete, pretože Dacie sú na každom kroku. Rumuni si proste vedia múdro vybrať.
GALÉRIA - 17 obrázkov
0 KOMENTÁROV