Citroën Saxo VTS: Slalomový hrdina

Píše sa rok 2007 a ja sa dostávam čoraz bližšie ku kúpe môjho prvého auta... ešte ako 21 ročný fagan. To to ale letí.... Pre niekoho teda malý vek, pre iných neskoro na kúpu prvého auta. Pre mňa to bola jedna neskutočne dlhá doba, nakoľko som o aute sníval už asi od narodenia a nevedel sa dočkať, kedy môj čas príde. Prišiel až na jeseň a šiel som si po čierne Saxo. Prečo som si vybral zrovna toto? Za daný rozpočet veľa áut v ponuke nebolo... Pripadalo do úvahy ešte R5 GT turbo, ktoré bolo už vtedy dosť staré, aj keď má stále svoje čaro. Ďalšie autá, ako Ford Escort RS2000, Mazda 323 GT(R) by boli tiež super, no na výber tu skoro nič nebolo. Aj 16V Saxá boli na predaj len dve. Biela mk1 a čierna mk2 s nápadným look-om. Biele ozety a fólia na streche so znakom Citroën (Sport).

Pár rokov som sa na ňom vozil, aj slušne občas.... predsa, mladý, bez skúseností... no na druhú stranu, si vážim to, čo je moje. Občas som sprdnutý, že som až prehnane opatrný voči autu, ale vy, autíčkári ma chápete :)

Čo sa na aute za tie roky odohralo, upravovalo či opravovalo? Asi by bol kratší zoznam toho, čo sa nerobilo. Veľa vecí sa menilo predbežne, niečo nútene... je to predsa len Francúz, no za to mi dávalo veľa pekných chvíľ a zážitkov. Bolo to prvé auto, láska...

Nemal som s autom na začiatku žiaden smer, plán, čo bude, nebude. Proste som sa len vozil.

V roku 2010 som sa rozhodol, spolu s kamošom (ešte stále doteraz majiteľ 306 GTi-6), že vyskúšame autoslalom. Už pár rokov sa seriál jazdil, sem tam som v časáku sledoval, o čom to je. A tak sme šli. Pre nás nová etapa plná zážitkov, eufórie, ako malé deti. Učil som sa auto vôbec ovládať na hrane, zisťovať svoje hranice, pud sebazáchovy. Boli sme úplný opak. Ja som šiel na to postupne, pomaly pridával, kamoš hneď čo to dá :) V celku je to fuk, ak sa človek posunie k želaným výsledkom. Nebolo to totiž len o zručnosti, ale aj technike a samozrejme o konkurencii, ktorá rástla veľmi rýchle. Pamätám si jeden ročník, kde sme sa v danej kategórií predbiehali na trati o stotinky. Bolo to najkrajšie jazdecké obdobie. Aaaaach tie časy :)

Niečo konkrétnejšie k Saxu. Išlo o VTS 16V z roku 2002, mk2 teda facelift. Motor bol 1,6 16V s označením TU5JP4. Papierový výkon bol 87 kW, čo bolo na túto dobu veľmi málinko, ale hmotnosť môjho auta bola 1 010 kg. Schválne píšem, že moje, lebo veľa verzií, aj s tým istým motorom, ju malo rozdielnu. Toto bola najťažšia verzia - 2x bag, ABS, klíma... Všetko, až na ABS išlo po rokoch aj tak z auta preč:) Posledné váženie z poslednej jazdeckej sezóny ukázalo 900 kg. S autom som bol aj na brzde, kde malo náporové sanie a uni koncový tlmič výfuku a nameraných 92 kW.

Stále nie veľa, no pocvičilo to s kadejakým papierovo silnejším autom. Samozrejme, na zrýchlenie z 0 cca do 150km/h... vyššie rýchlosti už pre mňa boli zbytočné a v spojení s našimi cestami, dosť nebezpečné. Saxo má malý rázvor náprav. V „koľajach" to bola fakt zábava udržať.

Saxo ale nie je o rýchlosti, či komforte. Je to podľa mňa posledné francúzske zábavné auto. Vie robiť 3-kolku (vnútorné koleso do vzduchu), mierne jazda bokom, ľahko korigovateľné.

Jasné, že mi toto nestačilo na konkurenciu v pretekoch. Každý sa posúval a keď som chcel stáť na bedni, musel som aj ja upravovať. Ako som písal, šlo to postupne. Ako základ, omp gr. N brzdy vpredu, druhá, zrepasovaná zadná náprava, kratšie predné pružiny, časom aj iné tlmiče. Stále tomu niečo chýbalo. Progres došiel až v roku 2011, keď som zainvestoval do semislick-ov od Yokohamy A048 M-medium a v Púchove som prvý krát stál na bedni, na 3. mieste. Neskutočná radosť a motivácia.

Postupne motor dostal duralové remenice, quick shift (skrátené radenie) s dlhšou radiacou pákou, športový podvozok, powerflex-i na zadnej náprave, na prednom stabíku, v predných ramenách, spodný motorový silent bol vymenený tiež za powerflex, zadná náprava dostala aj hrubšie torzné tyče, hrubší stabilizátor, vodičova sedačka šla preč a na jej miesto pribudla škrupina, 4 bodový pás, „OMP" volant, pripravená bola aj spodná rozpera na prednú nápravu medzi ramená, no kvôli výške vozidla som s ňou dlho otáľal (nech nezostanem vysať niekde nad kanálom :)

K 900 kg som musel auto komplet vyhádzať. Zadné sedačky, tapeci preč, koberec, airbagy, rezerva... Auto po úpravách išlo jak po koľajach, kraaasne sa krútilo volantom a v premávke som si vychutnával každého, kto sa chcel ponaháňať.

Autíčko (trocha aj moje ruky) mi priviezlo ešte zopár trofejí a medailí, na čo som hrdý. Bola pripravená aj krátka prevodovka zo 106-ky 1,3 Rallye, no po pár sezónach pretekania sa bohužiaľ autoslalom na SVK stopol. Bol som so Saxom aj na Slovakiaringu, kde to bolo síce fajn, ale to už je iná liga. Bolo jednoducho slabé. Keďže som si z neho urobil len auto na zábavku, dokúpil som druhé vozenie a po čase (rok 2014) išlo Saxo preč. Doteraz jazdí na východe a snáď robí radosť minimálne tak, ako voľakedy mne.

 

 

 

 


GALÉRIA - 34 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ