Citroen CX Loadrunner: Dodávka, sanitka aj bordel v jednom

Písal sa rok 1985 a v Európe to riadne vrelo. Denníky mali plné ruky práce, ľudí bolo treba informovať o dianí v spoločnosti pokiaľ možno čo najrýchlejšie. Concorde, Advanced Passenger Train, TGV, to všetko boli síce krásne stroje s francúzskym rodokmeňom, ale na presnú prepravu najnovšieho výtlačku Le Monde do Vašej schránky to nestačilo, monsieur.

Veľa netradičnej kapacity

Tam, kde boli kamióny príliš pomalé, lietadlá príliš drahé a vlaky sa nevedeli dostať, bola potrebná alternatíva. A keďže sme vo francúzsku, krajine šikovných karosárov a hydropneumatického odpruženia, voľba bola jasná. Zobrať najväčší možný stroj, ktorý týmto odpružením disponuje, ešte ho trocha zväčšiť a poslať do sveta poštárom, prepravcom, zdravotníkom, ale aj zámožnejším jednotlivcom.

Tejto úlohy sa ujali najmä tri spoločnosti. Francúzska karosáreň Tissier, belgická spoločnosť Pijpops a Mike’s Garage z nemeckého Heidelbergu – pre všetky sa zaužívalo pomenovanie Loadrunner. Loadrunnery existovali v sériách I a II, odvíjajúc sa od faceliftov modelu CX, a nájsť dva rovnaké kúsky je dnes už takmer nemožné. Vyrábali sa totiž v rôznych prevedeniach a s rôznymi motormi, s dĺžkou od 5,6 do 6,55 metra a nosnosťou od jednej po poldruha tony.

Z Heidelbergu potom vyšlo dovedna asi 250 kusov, Pijpops ich mal na svedomí približne rovnaký počet. Tissier však vyprodukoval okolo 1 000 kusov – väčšina z nich sa udomácnila na parkoviskách vydavateľstiev a distribútorov na trase Paríž – Frankfurt, kde prebrali úlohu svojho predchodcu, šesťkolesového DS.

Napriek nie príliš malému počtu kusov sa ich však nedožilo dnešných dní až tak veľa. Niet sa čomu diviť, pretože medzi dochovanými exemplármi nie je ničím výnimočný ani nájazd troch miliónov kilometrov. Dá sa tiež predpokladať, že dostávali pomerne do tela. Citroën totiž svoj turbodieselový model CX 25TD označoval vo svojej dobe ako najrýchlejší turbodiesel na svete a verzia GTi už k tomu pomalšiemu na autobahnoch nepatrila vôbec – obe verzie vraj zvládli takmer 200 kilometrov za hodinu aj s troma nápravami. A s dvoma paletami novín za prednými sedadlami. A s jedným ramenom na volante. Napadá mi len:

Ako poznám ktoré?

Je to jednoduché. CX prvej série z Heidelbergu vyzerajú ako štandardné, no predĺžené CX vo verzii Break. Druhá séria si stále drží svoje línie, no je o niečo vyššia a priestrannejšia. 

Tissier a Pijpops, to je trochu iná káva. Tieto stroje nemajú problém ani s výškou presahujúcou dva metre a šesť a pol metrovou dĺžkou. A zatiaľ čo pri CX Pijpops sú zadné kolesá schované pod jedným blatníkom, Tissier má blatník separátne pre každé zadné koleso. A zozadu obe vyzerajú skôr ako dodávka, než ako najrýchlejší turbodiesel sveta.

Mnoho Tissierov si našlo svoje útočisko v zdravotníctve - najmä pre svoje jazdné vlastnosti, ktoré rozhodne nepripomínali naše dobové „tisícdvestotrojky“. No za zmienku stojí určite koncept od spoločnosti Dubicamper s názvom „Penthouse“. Čítate správne. Penthouse. Vnútri ste našli kompletne plyšový, červený interiér, na streche rozkladaciu posteľ a nechýbala ani sprcha, bidet, umývadlo či WC. O ozvučenie sa postaral stereo systém s kazeťákom a dámu ste mohli ohúriť aj televízorom či chladničkou so šampanským. 

My si prosíme do výbavy ešte Brigitte Bardot...


GALÉRIA - 11 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ