Citroën C4 Cactus: Blob

Veľmi dobre si pamätám, keď Cactus prišiel na trh. Citroënu sa s ním totiž podarilo niečo, čo tu ešte v roku 2014 príliš nebolo, ale dnes je to celkom trendy: Polarizovať spločnosť. Naozaj neexistovali iné, ako dva tábory: Tí, ktorým sa Cactus páči a tí, ktorým prišiel nechutný. Niektorí odvážlivci si dokonca trúfali povedať, že céštvorka kaktus je novým Fiatom Multipla. A mali pravdu, istým spôsobom to tak je aj doteraz.

Áno, Cactus sa nám trocha scivilizoval. Výrazné AirBumpy (tie veľké, gumené čudá na dverách predchádzajúcej generácie) sa presunuli do spodnej časti dverí, zadná časť taktiež prišla o podstatné množstvo oplastovania. To znamená, že znudený výraz zadného ksichtu nahradil ešte rezignovanejší. Veľmi dobre, Citroën: Cactus pôsobí modernejšie, no pritom rovnako sebavedomo ako pred faceliftom.

Keby ste náhodou nevedeli, Cactus v modelovej palete Citroënu zastával funkciu takej menšej, ľahšej, chudobnejšej a svojskejšej C4 s oplastovaním, zdvihnutým podvozkom, vyklápacími zadnými oknami a veľmi prívetivou cenovkou. V podobnej filozofii pokračuje aj po facelifte - a hneď vám vysvetlím, prečo je to dobre.

Povedzme, že modelový rozhovor dvoch inžinerov v Citroëne musel vyzerať nejak takto: 

"Počuj Fréderic, zodvihnutý podvozok je fajn do mesta, ale auto viac žerie, lebo je vyššie nad zemou. Fyzika, kámo."
"Hm, celkom postreh, monsieur Jean-Paul. Čo tak to vyvážiť mušou hmotnosťou, povedzme tak pod tonu?"
"Super nápad! Hej, a keď už máme ten vysoký podvozok, spravíme niečo, čo svet ešte nevidel: Aj ho využijeme na komfortnú jazdu."
"To bude pecka. BOOM!"
"Ha, super. Počkaj, problém. To auto je príliš ťažké."
"..."
"Mám to, dajme dopreč sťahovanie zadných okien. Veď vzadu jazdia len lúzri."
"Bingo. Máš pravdu. Veď nech trpia, keď nemajú na auto. Hah."
"Nejaký si dnes škodoradostný. Poďme radšej na víno."
"Ti hrabe, ja pijem už od včera. Veď som doteraz kódil infotainment, hah. Muhaha!"

Takto to určite muselo byť. Lebo potom sa usadíte v interiéri, a ste...

V obývačke

...S naozaj starou telkou. Teraz narážam na dve veci; prvou je usporiadanie interiéru, ktoré dostanete len v Citroëne:

Vidíte to? To nie sú sedadlá, to sú také malé fotelky. Inak, naozaj celkom malé fotelky, ako onoho času poznamenala moja šarmantná, 195 centimetrov vysoká spolujazdkyňa. Ak ste však ja, čiže (pod)priemerný Európan, v aute máte miesta celkom dosť, až tak, že kabína pôsobí vzdušne. Sčasti za to môžu použité materiály, sčasti ich farebnosť - napríklad príjemná, socíkovská obývačková hnedá je pomazanie na dušičke. Rovná línia strechy vyzerá tiež zvonka drsne, no vnútri to znamená čelné sklo, ktoré nie je zrovna vysoké. Takže na semaforoch sa neriadite svetlami, ale tým, že sa pohli autá okolo vás. To je také... francúzske. O.K., beriem.

Celkovo sú to však prkotinky. V interiéri je veľa odkladacích plôch a pár detailov, ktoré potešia esteticky cítiacich pacientov, ako som napríklad ja. Takže priehradka pred spolujazdcom vyzerá ako kabelka, super, a dvere majú namiesto madiel kožený popruh. Ako by povedal jeden študovaný: Ja sa cítim dobre, ja si to užívam. Narozdiel od infotainmentu, ktorý okrem multimédií obsluhuje na jedinom displeji aj klimatizáciu/kúrenie. A ako tvrdím stále, to sa nerobí.

V bavlnke

Takže beriem kľúčiky, sadám do kresla, štartujem motor a pozriem sa do volantu, kde vidím niečo, čo zostalo z prístrojového panela. Say whaat?

Na maličkom displeji sa mi z užitočných údajov o jazde ukazuje napríklad rýchlosť. Ešte stav paliva. No a... to je všetko. Na druhej strane, motor cítim a počujem, a iné veci vlastne cieľovka v tomto aute ani riešiť nebude. Ozaj, motor. Pod kapotou máme koncernovú, fukanú jedna dvojku VTi, ktorá produkuje 81 kilowattov. Jej prejav je prekvapivo živý, s hmotnosťou ľahko cez tonu nemá veľa práce. Zotrvačník má síce hybnosť zemského jadra a pri radení je to cítiť, ale opäť, cieľovka je z tohto javu asi šťastná - na človeka nevzdelaného v odbore to môže pôsobiť ako pár kilowattov navyše. Čo ma ale fakt bavilo, bola obskúrne dlhá jednotka päťstupňového manuálu. Koľko som na nej však dokázal dať, si nechám pre seba. Už by som sa asi v Citroëne preventívne neukázal.

Tak či onak, modely pre nové Euro 6 už dostali aj šiesty stupeň, takže tohle máme vyřešený.

V cajku

Ako som už načrtol v stopercentne autentickom dialógu Jeana-Paula a Fréderica, Cactus jazdí naozaj komfortne. Túto vlastnosť pripisujem najmä pružinám vyrobeným z lasagní a tlmičom s hydraulickými dorazmi. Táto fičurka má v Cactuse premiéru a funguje tak, že namiesto jedného tlmiča sú v sústave ešte dva menšie na jeho dorazoch, čiže pri bežnej jazde to umožňuje nastaviť hlavný tlmič mäkšie. No a keď ste hovädo, tak situáciu zachránia ešte tie dva malé a vám sa nevyleje káva, ako to môžete vidieť v tomto extrémne francúzskom videu, ktoré nám Citroën pripravil:

Technické okienko máme za sebou, ale ako to funguje v praxi? Výborne. Cactus sa na bežneých nerovnostiach prevaľuje a niekedy takmer necíti ani spomaľovače, či väčšie výtlky. Keď sa ale zadarí, nevybijete si zuby o volant. Mäkké odpruženie navyše znamená, že v zákrutách sa auto zvykne nakláňať do masochisticky zábavných uhlov, takže vy nepotrebujete letieť masochistickými rýchlosťami, aby ste sa za volantom tlemili až po osmičky. Zároveň sa však nič vážne nedeje, pretože come on, váži to len tonu. Magnifique!

Tak si to môžeme zhrnúť: Citroën C4 Cactus síce po facelifte trocha zmiernil imidž, no teraz ponúka viac charakteru za volantom. Jazdí prakticky za nič (tých 5 litrov na sto je úplne reálnych) a za 14 990 europeňazí ponúka celkom slušné množstvo výbavy. Priplatil by som si ešte možno tak za mechanické ovládanie klimatizácie, keby to išlo. A tí zadní pasažieri sa bez sťahovania okien tak či tak obídu. Čo im aj zostáva, keď je zvyšok auta tak fajn.


GALÉRIA - 24 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ