Citroën C3 Aircross: SUWTF

Je mi jasné, že škatulkovať podľa národnosti sa všeobecne nepatrí. Citroën je však v automobilovom svete niečo ako ultimatívna francúzska esencia. Presne ako samotní Francúzi, v záchvevoch priemyselnej revolúcie prekypovali elánom a dali svetu ikonické technické, aj umelecké diela. Od Citroënu prišlo šípové ozubenie, Citroën bol prvý, kto vyrobil auto s motorom vpredu s poháňanou prednou nápravou. Ich luxusné DS v šesťdesiatych rokoch prevalcovalo svet svojim odpružením a ďalšie pojazdné sochy ako CX, SM alebo XM asi fakt nemusím ani spomínať. Okrem nich mal Citroën talent aj na malé, lacné prevážadlá pre masy. Stačí spomenúť aj legendárnu kačicu 2CV či malé, no funky AX. 

Lenže aj Francúzi sa vyvíjajú. Nad ich hlavami už nelietajú Concordy a taký vysokorýchlostný vlak TGV už vlastne tiež nikoho nevzrušuje. Z nevysvetliteľných príčin začala letieť zodpovednosť a úspornosť, a francúzske automobilky sa tohto - ako aj každého trendu predtým - pevne chytili. A podobne ako bulldog v posmrtných kŕčoch, robia to veľmi presvedčivo a predajné čísla ich nepustia robiť to inak. Tak, a genesis nového Citroënu C3 AirCross by sme mali!

Káčatko

C3 AirCross je pokračovaním módnej vlny malých SUV crossoverov. Keďže už aj záhradná kosačka s pojazdom je dnes tak trochu SUV, pretože jazdí po tráve, rozhodol som sa pre tento test ignorovať ambiciózne nálepky na bokoch tohto kačacieho mláďatka. Určite tušíte prečo.

Ono to tak úplne nie je SUV. SUV je športovo-úžitkové vozidlo a aj keď je úžitkové dosť, fyzickú námahu v človeku vyvolá maximálne tak tým, že by niekoho zrazilo. Ale to vôbec nie je na škodu - všetci dobre vieme, že Citroëny sú poddajné a mäkké ako Dalajlámove podvedomie. Nejde však len o absenciu športovosti, čo ho vyčleňuje z kategórie SUV - je to aj absencia pohonu 4x4. Koncern PSA žiaden pohon všetkých štyroch kolies nemá, a tak si malé C3 AirCross, ktoré je mimochodom väčšie ako C4 Cactus s vyšším označením, musí vystačiť len s asistentom zjazdu z kopca. 

Nenechajte sa teda zmiasť jeho menom, C3 AirCross je celkom veľké auto. Na dĺžku celkom pekne presahuje štyri metre, pričom svojou šírkou a výškou celkom slušne maskuje fakt, že pochádza z rovnakého cesta ako Peugeot 2008 alebo Opel Crossland X, ktorý pôsobí o triedu menším dojmom. 

Obývačka

Ignorovať vonkajší styling malých Citroënov už som si preventívne zvykol. Koniec koncov, styling je veľmi subjektívna záležitosť a z osobnej skúsenosti viem, že čo sa nepáči mne... no, úprimne, vždy má celkom úspech. Jedna vec sa však musí nechať: Po usadnutí do interiéru som hneď vedel, aký pocit sa dizajnéri AirCrossu snažili sprostredkovať. Totálne na prvú.

AriCross je taká malá obývačka. Jeho interiér je veľmi vzdušný, aj keď je to napríklad za cenu veľkej, nevyužitej presklenej plochy nad palubnou doskou. Nepríliš sofistikovaná je aj panoramatická strecha, ktorá je síce obrovská, a elektricky ovládaná, iné automobilky však celý systém vedia vyrobiť tak, aby neuberal cenné centimetre pre hlavy pasažierov. Celý styling interiéru je však veľmi familiárny napríklad so štandardnou obývačkovou stenou a to nie je vôbec zle. Nájdeme tu príjemné materiály a zaoblené, no stále trocha hranaté tvary so všadeprítomným látkovým obložením. 

Pocit zo sedenia za volantom je taktiež špecificky Citroënovský. Sedí sa dosť vysoko, ako je na crossover zvykom. Sedadlá sú pravdepodobne vyrobené z Crème brûlée, človek sa v nich neusadí, skôr uhniezdi. Veľmi potešil volant, ktorý už sa netvári, akoby ho zrecyklovali z Xantie (teraz ukazujem na teba, C-Elysée), ale dobre sa drží a dokonca sa naň aj sympaticky pozerá. Naše auto bolo vybavené šesťstupňovým manuálom, s výraznou hlavicou radiacej páky a akýmsi intergalaktickým pokusom o ručnú brzdu. Well played, Citroën - nejde o žiadne prevratné konštrukčné riešenia, no spolu dotvárajú špecifickú atmosféru. Skrátka a dobre: môže sa vám to páčiť, aj nepáčiť - ale určite máte istotu, že žiadny iný výrobca vám nedá niečo podobné.

To isté však bohužiaľ platí o infotainmente. Rozmohl se nám tu totiž takový nešvár, hovorí si dotykové displeje. Dotykové displeje všade a na všetko. Beriem, že multimediálne prostredie môže z dotykového displeja len profitovať, a že sa d jedného displeja zmestí nekonečné množstvo tlačidiel. Jedna vec ma ale skutočne zaujíma.

KOMU NAPADLO, ŽE OVLÁDANIE KLIMATIZÍÁCIE CEZ DISPLEJ JE DOBRÝ NÁPAD?

Nechápte ma zle. Citroën už zapracoval na hardvéri, displej reaguje lepšie, ako doteraz, má lepšie rozlíšenie a funguje relatívne plynulo. Jeho ergonómia je taktiež výborná. Ide skôr o to, že klimatizácia je jedna z vecí, ktoré si vlastné ovládanie skutočne zaslúžia, pretože jednoducho lepšie riešenie neexistuje. Predstavte si, že je zima, vy nastúpite do auta a tri minúty sa len preklikávate displejom a hľadáte to správne rádio, ten správny telefón na pripojenie Bluetoothu a tú správnu teplotu pre váš zadok utopený v Crème brûlée. Tadiaľto skutočne nevedie cesta, to auto si zaslúži hardvérové ovládanie klimatizácie. My vieme, že to ide, veď základná verzia s manuálnou klimatizáciou ho má.

Rád sa prispôsobí (aj na ceste)

Okrem debi svojského ovládania klimatizácie je ale interiér veľmi schopným miestom pre život. Ak by ste chceli vedieť, kde sa stratil posledný, nikdy nevydaný diel Kamasutry - je to manuál AirCrossu, kapitola o variabilite sedadiel. Môžete tu robiť prakticky čokoľvek: samostatne posúvať, sklápať, dokonca môžete predné sedadlo spolujazdca premeniť v niečo, čo sa vraj tvári ako stolík, no skôr by som to nazval držiakom nôh pre zadného pasažiera. Panoramatická strecha len umocňuje dojem zo vzdušnosti a ak túžite jednoducho po pohodlí, tak asi... príliš nie je o čom. To AirCross s prehľadom zvláda - rovnako, ako pohltiť 520, resp. až 1255 litrov batožiny.

Naša testovaná verzia bola vybavená legendárnou jedna-šestkou HDi s výkonom 88 kilowattov a rovnými 300 newtonmetrami. Na kombináciu Citroën a HDi už sme si tradične zvykli a treba podotknúť, že aj v prípade C3 AirCross funguje dobre. K charakteru auta sa hodí. Je to veľké rodinné a pohodlné auto, ktoré vám o dianí na ceste povie za každých okolností čo najmenej - ale to je presne jeho účel. V praxi to znamená, že riadenie je síce z presnejších, no veľa citu nepobralo a odpruženie... tam je. A je ho veľa. Motor má solídny záťah, viete s ním dobre pracovať, i keď jeho prejav nedosahuje, a ani nemá šancu dosiahnuť na moderné, prepĺňané benzínové motory. Vynahradí to však pri tankovaní.

C3 AirCross sa na ceste nakláňa pri zatáčaní, brzdení, zrýchľovaní a aj pri bočnom vetre, vzhľadom ku crossoverovitému zameraniu a značke sa však nič iné čakať nedá, je to súčasť jeho charakteru. Ćo ma však milo prekvapilo, bol asistent zjazdu z kopca a práca stabilizačného systému. Povedzme, že nastala situácia ohrozujúca život blízkeho človeka a C3 AirCross sa na moje prekvapenie vedel vyškriabať veľmi vysoko po zamrznutom kopci, na ktorom sme si predtým, pri pešom výstupe, všetci aspoň raz a postupne nabili držky. Well played again.

Za všetky tieto služby si za žiadnych okolností nevypýta viac, ako 5 a pol litra paliva - a to rozhodne nemôžem povedať, že by som ho šetril. Treba skrátka uznať, že pohon, rentabilita prevádzky a komfort sú silné stránky tohto auta.

Sám proti všetkým

Z celého testu je pravdepodobne cítiť, že malé SUV crossovery sú mi blízke asi ako terorizmus alebo slovenská popová scéna (čo je vlastne to isté). Nemôžete mi to mať za zlé, som človek, ktorý oceňuje prísne riadenie, podvozky, ktoré z tela vytrasú aj posledný náznak duše a ostré, atmosférické benzínové motory. Priestor ma nezaujíma, podobne ako bezepčnostná výbava auta, spotreba alebo množstvo dotykových displejov v interiéri. Ak ale od auta čakáte čokoľvek iné ako nepohodlie, stiesnenosť a nerentabilitu, C3 AirCross na vás spraví dojem.


GALÉRIA - 47 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ