Nelám si hlavu nad tým, čo znamená to meno. Vybralo si ho vedenie koncernu z 1 700 počítačom vygenerovaných slov, vyvýjali ho pod rovnako nemožným označením Callisto. Predávať ho začali ako modelový rok 1987, na vtedajšie pomery a pozíciu Cadillacu za naozaj veľa peňazí. Pri zohľadnení inflácie by sme sa dnes bavili o aute za viac ako 100 000 € (dnes ho nájdete tak za 10 000 €), Jaguar či Mercedes však boli ešte drahší. Nuž ale bolo za čo platiť.
V prvom rade za výbavu, pretože Allanté sa dodával len v plnke vrátane digitálnych prístrojov (neskôr pribudol aj "upgrade" na ručičky), elektricky nastaviteľných sedadiel Recaro (5 parametrov), elektricky výsuvnej antény, hliníkového hard-topu (neskôr za príplatok, aby sa znížila cena) a ozvučenia Bose. Jediný príplatok bol za zabudovaný telefón. A okrem toho tu bol motor V8 so vstrekovaním, štvorstupňový automat a pohon predných kolies. Podstatnú časť nákladov však zožrala doprava, pretože tento Cadillac vyrábal z väčšej časti Pininfarina vo svojej v tom čase úplne novej továrni pri Turíne.
Cadillac naložil v Detroite základ karosérie z modelu Eldorado a ďalšie veci ako sedadlá, elektroinštaláciu a riadenie do Boeingu 747 Cargo, u Pininfarinu zrezali nejaké plechy, namontovali svoju časť a poslali tým istým lietadlom naspäť, aby Cadillac priložil motor a podvozok. Za tých 15 000 nalietaných kilometrov mal každý majiteľ od Lufthansy automaticky dostať striebornú Miles & more kartu. Aj keď čo by mu to bolo platné, keď sám mal určite zlatú...
Kapacita jedného letu bola 56 áut, Cadillac ich chcel ročne predať 8 000 (v tom čase to predstavovalo asi polovicu daného trhového segmentu!). Jasné, že sa to nemohlo skončiť inak ako problémom. Kombinácia pásovej a ručnej výroby fungovala kostrbato, takže sa objavili problémy s kvalitou. Často hláseným problémom bola presakujúca plátenná strecha, čo by som dnes netoleroval ani Mazde MX-5.
Zákazníci sa teda nehrnuli, ale autá na sklad áno. GM začalo s agresívnou cenovou politikou, čo imidžu vrcholného Cadillacu tiež nepomohlo. Ostatné záchranné kroky prichádzali len pomaly. V roku 1989 prišla prvá výraznejšia aktualizácia s väčším motorom (zo 4,1 na 4,5 litra, zo 130 na 150 kW) a s SD²C. To je niečo ako adaptívne tlmiče, ich tuhosť sa menila skokovo pri 40 a 97 km/h. Predajný zázrak sa stále nekonal.
Jedinou podstatnou modifikáciou pred Indy 500 bol ochranný oblúk, pohon bol vraj sériový IndyCar
Najlepším rokom v histórii Allanté sa tak stal ten posledný, kedy pod kapotu prišiel motor novej generácie – 4.6 Northstar s výkonom 220 kW. Zrazu bol Allanté taký silný, že takmer bez úprav mohol viesť pole počas Indy 500. Z modelového roka 1993 sa predalo takmer 5 000 kusov a celkovo bolo vyrobených čosi viac ako 21 000 vozidiel. Presne 2. júna 1993 sa letecký most Detroit-Turín zavrel, o 14 dní neskôr dokončil GM posledný Cadillac Allanté.
A čo má Allatné spoločné s Bugatti Veyron? Podobne ako VW aj GM predávalo každé auto so stratou. O zvýraznení imidžu Cadillacu sa dá tiež zrejme len pochybovať. Bol to teda riadny flop, no spojenie amerického koncernu a malej talianskej manufaktúry vygenerovalo ešte jeden väčší... Článok čoskoro.
GALÉRIA - 25 obrázkov
0 KOMENTÁROV