Auto Union: Na ceste k Audi

V momente, keď bolo Audi len kúsok pred krachom, vstúpila - na čele s ambicióznym podnikateľom Jörgenom Skafte Rasmussenom - do spoločnosti konkurenčná firma DKW kúpou dvojtretinového podielu. Na začiatku tridsiatych rokov však ľudí opustil o výrobky DKW záujem a Rasmussen potreboval ľudové vozidlo, ktoré by ho postavilo na nohy. A presne tak vzniklo DKW Front F1 a F2 s dvojtaktným dvojvalcom a pohonom predných kolies. Dvojtakt, predoškrabka a Zwickau… nie je vám to povedomé?

Lenže sme v medzivojnovom Nemecku, v geopolitickom období, ktoré by asi fakt nikto nechcel zažívať. Prišla kríza a všetky saské automobilky - Horch, Audi, DKW aj Wanderer - sa museli zlúčiť do jedného koncernu, aby mali šancu prežiť. Táto iniciatíva vznikla zo strany Saskej štátnej banky, ktorá bola najväčším veriteľom automobiliek. A tak vznikol koncern Auto Union so sídlom v Chemnitzi, slávny najmä pre svoje legendárne “strieborné šípy” - pretekárske vozidlá, ktoré konštruovali esá ako Ferdinand Porsche či Robert Eberan von Eberhorst, a na ktorých jazdili mágovia ako Bernd Rosemeyer, Hans Stuck, Tazio Nuvolari či Ernst von Delius.

Od roku 1933 sa do vlády dostali nacisti a ich popularita stúpala. Ako všetci vieme, za svoju popularitu vďačili aj okatým demonštráciám vlastnej sily, čoho terčom sa stalo aj Auto Union. V pretekárskych rozmeroch tu vznikali vyslovené monštrá - ich motory boli prepĺňané kompresorom a stroje dosahovali rýchlostí vyše 320 kilometrov za hodinu. Pri jednom z pokusov osláviť veľkosť a silu Nemecka a prekonať pozemný rýchlostný rekord na Autobahne, však Bernd Rosemeyer zaplatil svojím životom.

Pred vojnou - v roku 1937 - zároveň začali v Auto Union, vďaka vládnemu nariadeniu o obmedzení dodávky ocele, hľadať náhradu za túto kľúčovú surovinu. K spolupráci sa mala firma Dynamit AG, ktorá dodala karosérie z fenolovej živice vystuženej kartónom, neskôr celulózou. Skôr, než sa však stihli dokončiť všetky potrebné testy, začala druhá svetová vojna a produkcia Auto Union sa zamerala najmä na výrobu vojenskej techniky.

Zwickau je situované na východnej strane Nemecka, preto spadalo po roku 1945 do územia okupovaného Ruskom, kým sa znenazdajky ocitlo na území NDR. Hranice sa zatvorili a vedenie automobilky Auto Union sa rozhodlo znovu založiť firmu na západnej strane Nemecka.

A ako som už načrtol v predchádzajúcej časti - V Zwickau sa postupným vývojom premleli vozidlá značky Sachsenring - P240 (premenovaný Horch P240), neskôr spadajúcej pod veľký koncern IFA, a konečne, z týchto liniek schádzal aj notoricky známy Trabant. Všetko do seba zapadá, všakže? Predný náhon, bakelitová karoséria a dvojtaktný dvojvalec. Našťastie však pre tradičnú továreň, po páde železnej opony neschátrala a v roku 1991 o ňu prejavil záujem koncern Volkswagen, aby sa automobilka Audi vrátila do mesta.

Nové Auto Union našlo sídlo v pôvodnom mieste pôsobenia značky Horch - v Ingolstadte. Firma naďalej vyrábala dvojtaktné dvojvalce a náhradné diely pre množstvo dostupných automobilov DKW, jazdiacich po západonemeckých cestách, keďže po vojne nemalo zmysel produkovať drahé automobily ako Horch či Audi.

V roku 1958, potom, čo Daimler-Benz kúpil v automobilke 87-percentný podiel, sa dostal do produkcie prvý model, nesúci názov Auto Union po dlhých rokoch. Auto Union 1000 a jeho kupé derivát 1000 Sp zožali úspech priamo úmerný zviechajúcej sa nemeckej ekonomike. Druhá továreň v Düsseldorfe - založená v roku 1950 - prepadla produkcii úžitkových Mercedesov.

V šesťdesiatych rokoch dostali dvojtaktné motory od verejnosti na frak a začali byť oveľa menej populárne. Daimler sa obával budúcej ziskovosti automobilky a postupne začal po dohovore s nemeckou vládou predávať svoje podiely spoločnosti Volkswagenwerk AG. Zároveň však s nimi dostal Volkswagen do rúk aj rad ešte neuvedených vozidiel vo vývoji. Presne tieto modely poslúžili ako základ pre prvý Volkswagen Passat či Polo, alebo aj Audi 50, 60 a 80. Mercedes-Benz si tak - nevedomky - vlastnou rukou vytvoril jedného zo svojich najväčších rivalov. To ste nevedeli, však?

V roku 1969 sa ešte Auto Union stihlo spojiť s krvácajúcou automobilkou NSU, ktorá však disponovala novo vyvinutým modelom K70. Ten Volkswagen vlastne len preznačkoval a predával ho pod svojim logom, čím kedysi slávnu automobilku NSU definitívne odstavil.

Po prevzatí NSU Volkswagenom, resp. Auto Union, zmenilo Auto Union názov na relatívne nepraktické meno Audi NSU Auto Union AG, ktoré bolo neskôr premenované na jednoduchšie Audi AG, ktorému zostalo aj pôvodné logo s štyrmi kruhmi.

Pfuh.

Nemôžem sa ubrániť pocitu, že vyrobiť akúkoľvek syntetickú drogu by bolo omnoho jednoduchšie, ako vymyslieť podobný scenár vývoja akejkoľvek spoločnosti.

Tak čo, už mi nabudúce nebude nikto tvrdiť, že štyri kruhy znamenajú Quattro, jasné?


GALÉRIA - 60 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ