Agent v utajení: Jazdil som Ford pre Život

Podľa štatistík organizácie BECEP je zrejmé, že takmer polovicu dopravných nehôd na Slovensku spôsobia ľudia s vodičákom ešte teplým z lisovne. Vo väčšine sú to ľudia vo veku od 18 do 25 rokov a spolu so slovenským zastúpením Fordu si v BECEPe povedali, že s tým treba niečo urobiť.

Vyhradili si na tento účel niekoľko augustových dní, počas ktorých presunul Ford všetky svoje novinárske vozidlá na Slovakia Ring a pustil za ich volanty niekoľko desiatok adolescentov. A vy už asi chápete, kam tým mierim. Presne podľa hesla "na veku nezáleží" ma tam kolegovia z redakcie dostali, aby som sa infiltroval medzi všetkcýh tých pacholkov, ktorí si za volantom radšej robia selfies ako šoférujú, a potom... búrajú.

Dobrý nápad

Zatváram dvere od dlhodobo testovaného Jazzu a obzerám sa po svojich "spolužiakoch". Nájdem ich až v areáli centra bezpečnej jazdy. Substrát pochádzal odvšadiaľ zo Slovenska (našiel sa tu aj jeden z Košíc) a hneď mi bolo jasné, že táto akcia bude dobrý nápad.

Priznávam totiž, že aj keď pochádzam z danej vekovej skupiny, nemal som o schopnostiach mojich dočasných spolužiakov žiadne ilúzie. Nie je ťažké všimnúť si správy či newsfeedy, v ktorých dennodenne vídam Felicie omotané o strom a len skromný výpočet tých, ktorí to nedali tentoraz.

Bolo nás presne 64 a rozdelili sme sa do ôsmich skupín po osem ľudí, pričom každá skupina absolvovala postupne osem jazdných či zdravotníckych disciplín.

Nechýbalo meranie nepresností zraku od profesionálov, či poradenstvo nemeckej spoločnosti DAS - právnikov na telefóne. V rámci druhej zastávky sme museli jazdiť v dráhe vyznačenej kuželmi, a to hneď dvakrát. Raz za normálnych podmienok a potom za neustáleho hulákania a zasahovania spolujazdcov do jazdy. Musím povedať, že túto disciplínu som si skutočne užil, no najmä ako spolujazdec. Bol som prekvapený sám zo seba, ako dokáže posádka automobilu ovplyvniť moju schopnosť sústrediť sa na cestu.

Ďalší prišiel na rad simulátor nárazu v rýchlosti 30 km/h. To je tá žltá kabínka s kapacitou na vyrazenie dychu dvom ľuďom naraz. A nebojte sa, spravil som vám z toho gifko, aby ste sa mohli baviť dokola:

Vyskúšať som si mohol aj okuliare, ktoré mali simulovať pohľad v opitosti. Hádajte, koľko adolescentov to zaujímalo. Máte? Áno, správne.

Po ľahkom obede a ešte ľahšom kvíze som konečne vyhral v živote niečo užitočné. Lego!

Škola šmyku a trpezlivosti

A potom to prišlo. Zlatý klinec celého programu: odtrhová plocha. Nielen, že ma zaujímali moje vlastné reakcie na šmyk, ešte väčšmi som bol zvedavý na výkony mojich spolužiakov. Bohužiaľ, mnohým z nich nehovoril pojem "kontra" vôbec, ale vôbec, nič. Trénovaný personál Slovakia Ringu sa vážne snažil a mám pocit, že jeho snaha nebola vôbec márna. Prvý raz sa podarilo zvládnuť auto len hŕstke zúčastnených, na konci kurzu to už pacholci celkom ovládali. Pozeralo sa na to dosť dobre.

Nemenej vtipné bolo aj trénovanie zvládania nedotáčavého šmyku na tzv. kruhu. K dispozícii bol Ford Focus s predným pohonom a Mustang s 2,3-litrovým EcoBoostom pod kapotou, ktorý poháňa zadné kolesá. To by bolo všetko fajn, no malo to jeden háčik. Trocha som sa preriekol a prezradil som svojim spolužiakom know-how na pretáčavý šmyk. Tréning zvládnutia nedotáčavého šmyku sa tak zmenil na krátky kurz s názvom: Ako vyvolať pretáčavý šmyk, iritovať inštruktora a sám sa strápniť. Verte mi, pokusov o dorifto mali veľa, ale úspešný fakt ani jeden.

S postupom dňa sme už boli všetci dokonale vyčerpaní, no niečo sa na nás určite nalepilo. Všetci zúčastnení sa napríklad dozvedeli, ako si zvoliť správnu polohu za volantom, ako ním krútiť a ako správne brzdiť. Tu som bol sám prekvapený, že s moderným ABS stačí len dupnúť na brzdu najsilnejšie, ako môžem - a že to ide vždy silnejšie. 

 Je však pravda, že jazda s Focusom RS skutočne zahriala pri srdiečku. A najrýchlejší hothatch od Fordu zaujal konečne aj mojich spolužiakov!

Lenže to najlepšie malo ešte len prísť...

Červený kríž

Prednáška v lite verzii obsahovala všetko, čo som videl už pred štyrmi rokmi a bohužiaľ, úspešne na to stihol zabudnúť. Nebolo odveci si zopakovať postup pri resuscitácii, alebo prediskutovať so zdravotníčkou otázky, ktoré mi za obdobie strávené za volantom napadli. To však nebolo všetko, pretože na nás čakali aj staré, dobré inštruktážne videá. Mohla by byť aj polnoc, nám to bolo jedno, odrazu sme všetci uprene pozerali a ani nemukli. Prečo? Lebo to stálo za to, aha: 

Pozrite, toľká autenticita.

Tie herecké výkony. Totálna pastva pre oči.

 

Napriek trocha vtipným charakterom, pochádzajúcim približne z roku 2006, prenáška splnila svoj účel. Celá akcia bola síce zameraná na prevenciu proti dopravným nehodám, no ak zlomová sekunda skutočne nastane, budem opäť vedieť, čo mám robiť. A pokúsim sa nezabudnúť.

Nasledovala večera s kultúrnym programom, záverečné vyhlásenie a mohli sme sa rozpŕchnuť domov. A musím povedať, že aj keď si slovenské zastúpenie Fordu na chrbát naložilo skutočne veľa, organizátori to zvládli na výbornú.

Všetci sme sa totiž naučili schopnostiam, ktoré môžu v akejkoľvek sekunde zachrániť niekomu život. A za to má u mňa Ford a jeho tím veľký palec hore. Že sa do toho pustili, že nám zverili všetky svoje autá na jeden deň a ukázali veci, ktoré asi každého zúčastneného prinútili spomaliť tam, kde je to skutočne treba.

Palce hore, Ford!


GALÉRIA - 13 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ