8 automobilov, ktoré nám naozaj chýbajú (a pokojne by sa ešte mohli vyrábať)

Znie to naozaj super. Kultové autá si rokmi vydobyli status nesmrteľnosti, nadčasové však neraz ani veľmi nie. Niektoré boli až tak veľmi nadčasové, že sa neuchytili a s veľkým smútkom aj tragicky po chvíli skončili. Napriek takejto nemilej charakteristike však na mnohé s rešpektom spomínam. A celkom by som privítal ich modernú reinkarnáciu. Len pár z nich...a pár takých, ktoré sa aj uchytili, no ich nástupcovia ich aj tak pochovali.

BMW Z8

Ani čaro agenta 007 v podaní Pierca Brosnana nepomohla fakt krásnemu BMW Z8. Roadster s päťlitrom pod dlhou kapotou sa vyrábal v rozmedzí rokov 2000 – 2003. Za ten čas sa našlo len 5 703 odvážlivcov, ktorí si otvorili peňaženku slušne hlboko. Normálne mi to mozog neberie. Jednoducho (asi) nebola spoločenská objednávka na podobne odvážne proporcie podporené luxusnou cenovkou. Inak, keby neexistovali súčasné prísne emisné predpisy, tak by sa pokojne uživil aj teraz. Roadster alebo kabriolet s cenovkou presahujúcou 100 000 € nie je ničím nezvyčajným. Podobne ako stovka pod päť sekúnd s maximálnou rýchlosťou nad 250 km/h.

Historicky však má BMW ešte jeden podobný prešľap menom Z1 – taktiež sa vyrábal veľmi krátko (1989 – 1991) s počtom vyprodukovaných kusov niekde okolo 8 000. Súčasnosť zrejme viac praje odvážnym, a s poriadnymi obličkami namiesto masky chladiča (ale o tom neskôr 😊).

Citroën XM 

Ako ho nazvať? Hranatým čudom? Alebo luxusným „pohrebákom“ (kombi)? Môžem ho haniť aj sa z neho vysmievať, ale v roku 1990 bol európskym Autom roka a vyrábal sa neuveriteľných 11(!) rokov. A je právom nadčasový lebo výrazom kultový sa častujú skôr jeho predchodcovia CX a DS. Snažil sa veľmi, no konkurencia ho valcovala. Veď za čas produkcie sa z neho vyrobilo len 330 000 kusov. Nuda? Alebo správna odvaha napriek silnejúcej konkurencii?

V opticky titernej karosérii mohol byť umiestnený aj trojlitrový šesťvalec, podvozok bol tradične hydropneumatický a priestor posádky od batožinového oddeľovalo sklo. K tomu sa ale nanešťastie pridali úvodné problémy s kvalitou výroby, naozaj komfortné pruženie ku ktorému by sa mal ako sériový doplnok pridávať kinedryl. A to ho používal aj vtedajší prezident Francois Mitterrand. Nič to. Nezabral. Vtedajší klient chcel rýchle a dobre sa ovládajúce sa auto. Automobilka to následne skúsila i faceliftom a neskôr nastupujúcim modelom C6. Ten bol na tom ešte s reputáciou a predajom ešte horšie. Nakoniec sa Citroën na veľké modely (pre istotu) doslova „vytoto“ (až na SUV).

Lancia Delta

Smutno mi ostalo. Veľmi smutno. Kašľať na civilné varianty, chýba mi Integrale. Lancia sa všeobecne hľadala, len sa už nikdy nenašla. Stratila sa v čase a vo vlastných prešľapoch a pokusoch. Delta Integrale so všetkým odnožami bola a je kultovo nadčasová. Dizajnovo jednoduchá so všetkými neduhmi. Keby to ale bolo celé inak. Lancia sa totiž od úvodu existencie profilovala ako tvorca luxusných a prelomových modelov. Patentov s ktorými prišla by sme pokojne vystačili na niekoľko článkov. Ale ako to tak vo svete býva, aj problémy a spájanie sa do korporátov prišli. Napriek tomu, že v Koncerne Fiat bola športovou značkou Alfa Romeo, Lancia sa pustila do sveta rely. A vyhrávala, značne vyhrávala, čo bol zároveň aj umieračik. Po úspechu prvej generácie už nasledovali pokusy. Najhoršie na tom bola posledná tretia, pompézne sa vracajúca k luxusu a podmanivej vôni interiéru. Nič z toho, Integrale už nikdy nevzniklo, Integrale zostalo len jedno. Podobných pokusoch a vzkriesenie však Lancia vyprodukovala niekoľko – Thema či Voyager. Až človek nevie, či má naozaj plakať alebo sa už smiať.

Mazda RX

Komu česť, tomu česť, Mazde nadovšetko. Ako jediná automobilka investovala nekonečne veľa kušu peňazí do vývoja motora, ktorý bol nakoniec na jednej strane kultovým, na druhej šialeným problémom. Wankel znel na papieri veľmi dobre, reálny život bol viac utrpením ako zážitkom. Napriek tomu Mazda dlhé roky nevzdávala jeho vývoj. Kým však RX-7 s preplňovaným dvojrotorom je kultovka, nasledujúca RX-8 skôr cesta nikam. Avšak aj o to ide. Mať dostatočne veľké pohlavné orgány na „vyskúšanie“. Nezabudnuteľné štvormiestne kupé(?) s proti sebe otvárajúcimi sa dverami bez stredového stĺpika, to chce ozaj veľa odvahy alebo saké. Dvojrotorový wankel stratil preplňovanie, pribudlo hodne technických problémov, ktoré však Mazda priebežne riešila. Hlavne faceliftovaný model už bol (vraj) so spoľahlivosťou na tom lepšie. Občas totiž za tepla motor neštartoval, do benzínu si na lepšie mazanie pýtal olej, a najazdených 100 000 km sa neraz ani nedožil. Nič to, chcem ho aj v roku 2019.

Opel Speedster

Ľahkovážne prišiel, ľahkovážne sa stratil. Neskôr síce prišiel Opel GT, ale to bol neotesaný americký pokus. Speedster bol totiž nemecký Lotus Elise. Automobilky sa vývojovo spojili aby nejaký ten peniaz ušetrili. Pokus sa vydaril. Speedster nemal posilňovač riadenia, nemal klimatizáciu. Mal ale na hliníkovom základe plastové časti karosérie, takže spokojne vážil pod 900 kg aj s 2,2 litrovým benzínovým motorom (108 kW). Väčšia zábava však bola s len o kúsok ťažším preplňovaným dvojlitrom (147 kW). Všetko atribúty schopné urobiť z normálneho človeka pretekára. Aj Jeremy Clarkson sa o ňom veľmi pochvalne zmieňoval. Tak prečo ho opäť nezačať vyrábať? Odpoveď je nanešťastie v tomto prípade jednoznačne jednoznačná – lebo Francúzi a ťažká elektrifákácia.

Renault Avantime

Keď už je SUV „kupé“, tak prečo by nemohlo byť MPV kupé? Asi nemohlo, lebo bolo. Renault Avantime predbehol čas o míle. Dokonca aj názov má zložený z francúzskeho Avant (pred) a anglického Time (čas). A mal pokračovať alebo dopĺňať pozitívne vnímaného modelu Espace z ktorého aj technicky vychádzal. Avantime však navrhla a aj bol vyrábaný v sesterskej Matre. Nemal „B“ stĺpik, pričom interiér bol koncipovaný ako 2 + 2 miestny. Mal však aj mega veľké dvere na dvojitom masívnom závese s originálnou kinematikou. Všetko parádne, len v roku 2001 bez výraznejšej predajnej odozvy. O dva roky sa Matra rozhodla, že už ďalej nemá finančnú kapacitu na pokračovanie výroby. Renault „abdikáciu“ prijal a výrobu (bez premiestnenia výroby di iného závodu) ukončil. Suma sumárum – 8 557 vyrobených kusov.

Saab

Čo mi tak chýba? Aký model? Hmmm, premýšľam. No predsa celá automobilka. Poriadna švédska oceľ na ktorej si aj domáci Švédi vylámali zuby. Saab bol vždy, vo všetkom čo robil, jedinečný. A hlavne bezpečný. Rôzne sa spájal s kadekým – napríklad 9000cka mala podvozok z Alfy Romeo 164. Nastupujúci 9-5 pod krídlami GM využíval techniku automobilky Opel. Precíznosť a originalita ju dohnali v roku 2012 do zatvorení továrni a krachu. Saab už nie je.

smart roadster

Malé vrtké dobre jazdí. Smart je už raz taký. Ale Roadster resp. Roadster Coupé, to je úplne iný ročník dobrého vína. Fakt geniálna myšlienka, horšia (hlavne cenová) realizácia. Žiaľ, vývoj treba nejako splatiť. Smart, čiže minimalistické mestské vozítko, hneď v úvode produkcie zamierilo na vrchol potravinového reťazca. Prvá generácia bola aj (na rozdiel od nasledujúcich) naviac nekonvenčná. Hlavne dvojičky Roadster/Roadster Coupé – líšili sa len stvárnením zadnej časti resp. batožinového priestoru. Krpec s výškou len 1 192 mm a motorom vzadu s riadením bez posilňovača bolo neskutočné. Zadkom pasažieri (takmer) lízali cestu. Motor ako tak stíhal, robotizovaná prevodovka pomenej. Vrcholom produkcie bola verzia Brabus s ohromnými 17“ kolesami a motorom naladeným na 74 kW. Málo, ale bohato to na zábavu stačilo (krpci vážili okolo 800 kg). Avšak opäť, zábava začala v roku 2003, kar prišiel o tri roky neskôr. Podobný „pokus“ už automobilka nikdy nezopakovala – súčasní hipsteri by ale isto bolo nadšení.


GALÉRIA - 36 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ