5 (ne)úspešných superáut od BMW

507 (1956 – 1959)

Krásny roadster s motorom V8 bol protipólom všetkého ostatného od BMW v tom čase vyrábalo. Vznikol na podnet amerického importéra Maxa Hoffmana a mal konkurovať Mercedesu 300 SL. BMW sa však prerátalo a ručná výroba hliníkovej karosérie sa postarala o to, že pôvodne zamýšľanú cenu 5 000 dolárov museli zdvojnásobiť. Nepomohol ani Elvis Presley, za tri roky vzniklo len biednych 252 kusov z pôvodne plánovaného počtu tisíc ročne. Na konci roka 1959 dosiahlo BMW stratu 15 miliónov mariek a takmer ho zožral Mercedes.

Dnes je 507 veľmi cenné auto, ktoré však reštaurátori nenávidia. Hliník a ručná výroba znamenajú, že každý kus je unikátny a žiadny karosársky dielec tak jednoducho nepasuje (o prídavných hard topoch radšej ani nehovorím). Údajne ešte stále žije viac ako 200 kusov.

M1 (1978 – 1981)

Vstup do vôd superšportov si BMW naplánovalo s Lamborghini. A to nebola najšťastnejšia voľba, pretože Taliani v tom období smerovali do poriadnej kaše. Giugiarom nadizajnované kupé s radovým šesťvalcovým motorom v strede nakoniec vznikalo veľmi komplikovane: rám dodalo Marchesi z Modeny, karosériu T.I.R. tiež z Modeny, v Italdesigne sa to spojilo a poslalo do Stuttgartu, kde sa všetko dokončilo v dielni Baur. Výsledok? Oneskorené dodávky, kolísavá kvalita a finančné fiasko.

Podobne ako pri 507 je aj M1 poriadnou investíciou. Vznikalo ako homologizačný špeciál pre skupinu 4, takže BMW potrebovalo vyrobiť 400 kusov. Uvádza sa 457 áut vrátane prototypov a pretekových špeciálov (skupina 4, skupina 5, seriál Procar).

850 CSi (1992 – 1996)

Začiatok deväťdesiatych rokov nebol vhodným obdobím uvádzať na trh drahé autá. Globálna ekonomika sa prepadala do recesie, najmä v USA to znamenalo veľké výpadky. A práve to bol kľúčový trh pre nový rad 8 od BMW. Luxusné kupé s výraznými tvarmi a motormi V8 alebo V12. To najdrahšie, najlepšie a najťažšie, čo vtedy dokázalo BMW vyrobiť. Vrcholným modelom bolo 850 CSi s dvanásťvalcom S70, pretože plánovaná verzia M8 zostala vo fáze jediného prototypu.

Čosi viac ako 31 000 kusov celkovo, z toho len 1 500 top verzií, to bolo pre BMW sklamanie. Najmä po obrovských investíciách do nových technológii vývoja. V tom čase naozaj neboli CAD a virtuálne 3D modely štandardom. Dnes je len otázkou času, kedy ceny radu 8 začnú smerovať do výšin.

Nazca (1992 – 1993)

Ach, keby bolo keby... Koncept od štúdia ItalDesign (Giugiaro) mal dve verzie. Prvú M12 poháňal motor V12 s výkonom 300 koní. Možno to znie slabo, no tento exot bol vyskladaný predovšetkým z uhlíkových vlákien a tak vážil len 1 100 kg, koeficient odporu vzduchu bol len 0,26. Inšpirovaný prototypmi skupiny C mal obrovské kapoty a zaujímavo riešené dvere: konvečné krídla na spodku a vyklápacie okná v štýle „čajky“. Spolu s panoramatickým čelným oknom to bol doslova skleník pre pasažierov. Na jeseň vznikla ešte druhá verzia C2 s upraveným predkom a spojlerom vzadu pre viac prítlaku a motorom poladeným v Alpine na 350 koní, v roku 1993 nasledoval ešte aj spider (5.7 V12).

BMW po skúsenostiach s M1 a v ekonomicky ťažkých časoch nechcelo do takéhoto projektu ísť. Na svete tak zostalo len pár kusov, ktoré vznikli v rámci vývoja a sem tam sa mihnú na nejakej aukcii za šesť- a viaccifernú sumu.

Z8 (1999 – 2003)

Inšpirácia legendárnym 507 sa nedá poprieť. Retro roadster z pera Henrika Fiskera, ktorému už šéfoval Chris Bangle, bol však aj nasledovníkom 850 CSi. Tým, že bol najdrahším BMW v ponuke. S plnou výbavou, motorom V8 z M5 v zváranom priestorovom ráme z hliníka, na ktorom boli plastové panely karosérie. Celé sa to skladalo ručne.

BMW vyrobilo čosi viac ako 5 700 kusov a už vtedy sa vedelo, že to bude slušná investícia do budúcnosti. Dnešné ceny sú viac ako dvojnásobné v porovnaní s tým, za koľko sa predávali nové Z8. BMW navyše garantuje, že má dostatok dielcov na to, aby udržalo v prevádzke väčšinu áut aspoň 50 rokov.


GALÉRIA - 51 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ