5 momentov zo života s plug-in hybridom

Môj bývalý šéfredaktor raz prišiel s nápadom na článok: „Prečo vaše ďalšie auto bude plug-in hybrid?“ Ja vám radšej napíšem, prečo by to zatiaľ (možno nikdy, ale nevieme, do čoho nás ešte zelení byrokrati dokopú) hybrid s možnosťou externého dobíjania byť nemal.

1. Treba ho dobíjať

Každé auto, ktoré prejde bez zásahu spaľovacieho motora viac ako tri kilometre, potrebuje pravidelný a častý prísun elektrického prúdu. Každá cesta sa tak bude končiť hľadaním elektrickej zásuvky, aspoň 230 V, keď nebude nič rýchlejšie. Moja rada preto znie: skôr než si kúpite „polo-električku“, zaobstarajte si rodinný dom. Taký s dvorom a garážou na dve autá, bonusom je zásuvka na 400 V, aby ste si mohli prikúpiť rýchlejšiu nabíjačku.

Šťastím plug-in, teda dobíjacích, hybridov je, že keď sa im vybije akumulátor, ešte stále je tu benzínový pohon, a tak sa k tej zásuvke nedopravíte na korbe odťahovky. Na druhej strane čisto elektrický dojazd je v priemere chabých sotva 30 km, takže okrem domácej nabíjačky odporúčame vybaviť si niečo podobné aj na pracovisku. A po troch hodinách nezabudnite pustiť kolegu.

2. Prídete o kufor

Tie nešťastné akumulátory treba niekam uložiť. A väčšinou sa na to pri konštrukcii karosérie nemyslelo, teda okrem Volva. BMW dokáže akumulátor schovať pod podlahu batožinového priestoru, Mercedes či Kia vám však do neho uložia maxiškatuľu, takže 150 až 200 litrov je v háji. A tiež prípadná variabilita, pretože po sklopení zadného operadla vám akumulátor bude zavadzať ešte viac.

Samozrejme, že celý ten cirkus aj niečo váži. Tých približne 150 kilogramov sa obvykle prejaví na jazdných vlastnostiach, na dynamike, na spotrebe... Ale aby som nebol len zlý, už spomenuté BMW postavilo 225xe ako elektrifkovaný xDrive, teda elektrický pohon je na zadnej náprave a cítiť ho aj v zákrutách. Ale je to výnimka a vlastne to k tomuto bodu ani nepatrí.

3. Prídete o nádrž

Toto súvisí s bodom číslo 2. Až mi zabehlo, keď sa tankovanie BMW 225xe zastavilo na 37 litroch a väčšina dobíjacích hybridov na tom nie je o nič lepšie. Mínus 10 či 15 litrov paliva je potrebných na uloženie akumulátora, akurát že výsledkom je nepomer. Pretože tých 10 či 15 litrov paliva by vám dalo šesťnásobok dojazdu v porovnaní s obrovským akumulátorom (bod 1).

Zázračné kombinované spotreby okolo 2 l/100 km totiž počítajú s elektrickým dojazdom, teda že tretinu až polovicu z každých 100 km prejdete na elektrinu. Lenže keď sa odhodláte vyraziť do Tatier, do Chorvátska, či do iného dovolenkového pekla, tá krásna teória sa vyparí ešte rýchlejšie ako výfukové plyny. Tých 7,5 l/100 km by ste teda dosiahli aj bez akumulátora a určite by ste na jednu poriadnu nádrž teda prešli viac ako 450 km. Keď si spomeniem, že so Superbom 2.0 TDI som prešiel 1 200 km...

4. Budete sa gúľať

Úsporný štýl jazdy znamená vo veľkej miere predvídať a využívať zotrvačnosť. Takže pred každou križovatkou povoliť plyn a usilovne rekuperovať jemným šteklením brzdy alebo sa len nechať unášať po ceste. Ford Mondeo (síce to nie je dobíjací hybrid, ale ako príklad poslúži) mi pri každom zastavení vyhodnotil, ako som využil spomalenie na dobitie akumulátora.

Dodržiavanie rýchlostných limitov sa mení na ich podliezanie, a to najmä na diaľnici, kde už výraznejšie vstupuje do hry aerodynamika. Celkovo sa, aspoň ja, v takýchto autách mením na kŕčovitého poloblázna, ktorý chce každý mililiter paliva a Watthodinu elektriny minúť čo najefektívnejšie. Že aj tak nedosiahnem tých normovaných 2,0 l/100 km, to je už niekde medzi nebom a Bruselom.

5. Možno aj ušetríte

Tento skvelý sociálny štát vám za každý dobíjací hybrid zníži registračný poplatok o polovicu a tiež vráti 3 000 €. To je takých 10 percent z ceny auta, obvykle menej. Pritom pre ten elektrický cirkus je taký plug-in hybrid o 20 percent drahší než porovnateľne výkonné konvenčné auto. Miera úspory oproti benzínu či nafte je pritom prudko individuálna a závisí od bodu 1, teda koľko budete schopní dobíjať.

Potenciál ušetriť na servise či poistení je tiež veľmi individuálny, no závratné sumy to určite nebudú. Najviac sa teda skrýva v energiách, no za 2 l/100 km ani 12 kWh/100 km sa určite darilo jazdiť len technikom v laboratóriu. Reálny svet je o inom a elektrina tiež nie je zadarmo. Pravidelné domáce či firemné dobíjanie sa určite prejaví na účtoch a prípadné využívanie komerčnej siete rýchlonabíjačiek už tiež nespadá do idylickej kategórie „bezplatné“.

P.S.

Tento článok je odrazom stavu v roku 2017 na Slovensku. Nikde netvrdím, že by sa to v budúcnosti nemohlo zlepšiť.


GALÉRIA - 7 obrázkov

1 KOMENTÁR

  1. Vilo Malina| 23.03.2017 19:11

    pekne napisane

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ