10 šoférskych áut: Part č.4 Klasici a šialenci bez limitu

Part č.1, č.2 aj č.3 bol nielen cenovo ohraničený, ale modely v ňom nachádzajúce sa dajú ešte normálne kúpiť, aj keď nie vždy na Slovensku. Lenže šoférsky zábavné autá schopné zdolávať neskutočne zábavné zákruty sa robili v dobe nedávnej ale aj značne minulej. Do štvrtého pokračovania som sa preto skôr zasníval, ako rozumne triezvo niečo poskladal. Jediným pomyselným kritériom bola ako-taká kompaktnosť. Preto to výbere nie sú veľké autá typu BMW M5 ani (v podstate) špeciálne prevýkonované kupátka ako napríklad Audi R8. A skôr som sa sústredil na značky ako samostatné kúsky. Takže...

Audi

Predpokladám, že sa mnohí budú čudovať, prečo práve Audi. Veď s ich pôvodnou koncepciou bol takmer problém zatočiť. Nuž, komplet celý motor pred prednou nápravou a medzinápravový diferenciál nastavený primárne 50:50, nie sú zárukou omamného jazdenia. Lenže to treba vedieť - stačí sa pozrieť na majstra Waltera Röhrla alebo nášho Ďodiho Béreša. Pre mňa je práve staré Audi akousi pomyselnou métou. Niečo, čo keď zvládnem, tak ma už nič neprekvapí. Z mnohých old produktov sa mi páči niekoľko. Napríklad Audi Sport Quattro, legendárny homologizačný model. Dokonca sa mi podarilo pred pár rokmi na jednom aj jazdiť. Neskutočný zážitok ktorý parádne fungoval práve pod plynom (ono, veľmi nebrzdil, ale od cca 3 000 min-1 mal motor neskutočný ťah). Lenže, je ich málo a musel by som darovať niekoľko obličiek, aby som ho dokázal zaplatiť.

Podobne ako pôvodné RS2, ktoré má síce prívetivejšiu cenovku, ale aj tak je to dosť. Istou alternatívou je S2, ale hlavne prvé S4 (C4). Alebo, keď už päťvalec (zvuk vytočeného päťvalca, a chlpy sa mi stavajú), dá sa našťastie siahnuť aj po produkte z novodobej éry. Za mňa určite RS3 (8PA, 2011 – 2012), skôr ako TT-RS (8J, 2009 – 2014). Chýba mu síce plnohodnotné quatrro (pri priečnych motoroch je vždy Haldex), ale potencia 2,5 litrového päťvalca pri otvorených výfukoch, ufuf. A pri správnej nájazdovej stope a premýšľaní, nedbal by som ho mať v garáži.

BMW

Jasné. Všetci M3, najlepšie E46 alebo E90 (92/93). Práve z tohto dôvodu však dávam do pozornosti takmer zabudnuté 1M, akýsi predvoj súčasnej M2. Vyrobilo sa ho len 6 309 kusov, z čoho plynie aj trošku vyššia cenovka. Zároveň ide o eMko, ktoré nemalo špeciálny „M“ motor. Preplňovaný N54 bol použitých aj v iných konvenčných modeloch BMW. Dôležité je, že predná náprava je širšia o 7, zadná o 5 cm a vo výbave je dosť potrebný samosvor – motor má 450 Nm, s overboostom až 500.

Ford

ST alebo RS je parádička (FoFo RS Mk1 topka), ale Cosworth je nezabudnuteľná klasika. Zverské mechanické dvojičky – Sierra RS Cosworth a v podstate technicky identický Escort RS Cosworth. Hlavne Escort s nenápadným megakrídlom je mokrým snom nejedného mladíka a fanúšika automobilovej divočiny 90-tych rokov minulého storočia. Žiadne elektronické čačky mačky potrebné hovadiny, žiadne optimalizácie a ekologicky prívetivé nízke spotreby paliva s dokonalým spaľovaním. Len kovanice v motore, poriadne turbodúchadlo a pohon všetkých kolies.

Lancia

Až som takmer za taliansku značku Lancia zapálil nedávno sviečku na jej hrobe. Smutno mi, keď si pomyslím na jej plodnú históriu a status, ktorý vo svete luxusu mala. Delta HF Integrale je skôr „omyl“ koncernu Fiat, aj keď v konečnom dôsledku nehynúci. Dokonca je jeden parádny na predaj na rodnej hrudi. HF Integrale sa vyrábala s dvoma dvojlitrami – 8 ventil a 16 ventil. Prvý mal 136 kW, druhý 149 kW. Prvý mal rozdelenie energie motora medzi kolesá prednej a zadnej nápravy v pomere 56:44, druhý 47:53. Ešte jedna maličkosť. Predstav si, že druhý so 149 kW (čo nie je v súčasnosti hodnota, z ktorej by mal ktokoľvek padnúť na zadok) v roku 1989 zvládol 0-100 km/h za 5,7 sekundy! (😊). Technických chuťoviek auto obsahuje ešte neúrekom...

Lotus

Z výkladu si vyberám Exige resp. Exige S druhej série (2004 – 2006). Malé hovno s hmotnosťou pod jednu tonu a motorom Toyota. Kombinácia priam vražedná. Bežný Exige mal jednaosmičku atmosférickú s výkonom 142 kW. Možno pre niekoho nuda, ale aj tak stovku urobil za 4,7 sekundy, pričom motor vedel zvládnuť aj 9 000 min-1, bezpečných 8 600 min-1. Pôsobivejší je ale Exige S. Motor totiž dostal preplňovanie kompresorom, čo zabezpečilo výkon (minimálne) 162 kW. S úpravami sa ale vedel dostať aj na 220 kW, a to stále hovorím o aute s hmotnosťou pod tonu! Tomuto sa hovorí nirvána.

Mercedes-Benz

Jeremy Clarkson v jedenej relácii povedal, že špičkovú techniku s presnými jazdnými vlastnosťami pokorí len hrubá sila. Niečo na tom bude. Preto tu mám jeden trošku metrosexuálny úlet - SLK 55 AMG (R171, 2004 – 2010). Pod prednou kapotou má známy M113K, čiže 5,4 litrový V8 s výkonom 265 kW – aj keď potenciál motora je ďaleko vyšší. Mne sa SLK páči svojou kompaktnosťou aj masívnou konštrukciou s pevnou sklápateľnou strechou. Ako v mnohých roadsteroch, aj v ňom sa sedí kúsok nad cestou. Na automatickú prevodovku sa dá zvyknúť.

Mitsubishi

Samozrejme, že Evo alias Evolution. Veď čo iné? Aj keď, Mitsubishi sa rokmi rozhodlo tento projekt ukončiť. Dokonca aj posledná X (desiatka) už nemala charizmu predchádzajúcich. Od šestky sa mi podarilo jazdiť všetky. A práve šestka vo mne zanechala najväčšiu jazvu. Totálnu ryhu v mozgu. Šestka bola najviac zverská, šialene šialená. Po nej síce technika napredovala, ale aj trošku hmotnosť a veľkosť. A keď už šestku, tak „porno“ limitku Tommi Mäkinen Edition.

Porsche

Značka, z ktorej som už dlhodobejšie paf. Reinkarnovaním a vylepšovaním chrobáka sa dostala do „levelu“ etalónu triedy, totálne jedinečného šoférskeho auta. Ale do môjho výberu 911 nedám. Skôr sa skús pozrieť napríklad na 944. Áno, nie je pre mnohých Porsche, ale má dosť vycibrenú techniku s perfektným vyvážením (motor za prednou nápravou, prevodovka pred zadnou). Alebo Cayman, ozajstný chlapík narovnávajúci mnohé zákruty. Za mňa druhá generácia (987, 2005 – 2012) a hlavne špičkový Cayman R (začiatok produkcie v roku 2011). Továrensky odľahčená mašinka (oproti Cayman S o takmer 55 kg na 1 370 kg). Za sedadlami sedel šesťvalcový boxer s výkonom 246 kW.

Opel

Speedster. Pamätáš si naň? Ja veru áno. V podstate išlo o inak kapotovaný Lotus Elise s motormi Opel. Slabší mal objem 2,2 litra, zaujímavejší bol ale preplňovaný dvojliter s výkonom 147 kW. Málo? Bohato stačí. Speedster s ním vážil 930 kg. Aj s ním som mal možnosť jazdiť. Po trošku akrobatickom nasadaní som sa usadil takmer až na cestu za malý volant. Vtedajšie Ikarusy mi dymili takmer do tváre. Strecha bola len akási natiahnutý kus textilu a v batožinovom priestore za motorom bolo dosť horúco. Ale zážitok z jazdy neuveriteľný – ak nepočítam pomalú jazdu v meste (chladič totiž nemal ventilátor).

Toyota

Toyota vyrábalo slušnú paletu zábavných a aj výkonných modelov. V snoch sa mi ustálil jeden - Hachi-Roku AE86 alebo Corolla AE86. Malé dvoj- alebo trojdverové kupé s klasickými (Levin) alebo výklopnými (Trueno) svetlami malo vpredu benzínovú jednašestku ktorá cez päťstupňovú prevodovku poháňala kolesá tuhej zadnej nápravy. Ľahké driftovacie „čudo“ preslávil hlavne Keiichi Tsuchiya. Motor sa vyrábal v niekoľkých variantoch, dokonca aj s preplňovaním kompresorom. Za mňa, celkom by som sa uskromnil, by plne postačoval dvadsaťventilový Black Top, najvýkonnejší 4A-GE.

Toľko z mojich snov. Ak máš aj ty nejaké svoje, pokojne napíš. Ak máš k tomu aj autorské črevo, pokojne napíš článok a hodím(e) ho sem k ostatným. Keď sa ale na všetky pozriem, asi naozaj to bude chcieť veľkú garáž (😊).


GALÉRIA - 50 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ